Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) má síce nového riaditeľa iba niekoľko mesiacov, no už sa zmieta vo vnútornom chaose. Akoby nestačili rany, ktoré utŕžila v neutíchajúcom boji s Kongresom a pokračujúcej kritike jej konania v súvislosti s vojnou v Iraku a udalosťami okolo 11. septembra. Ako cez víkend informoval denník Washington Post, zástupca novovymenovaného riaditeľa agentúry John McLaughlin v piatok rezignoval po sporoch medzi poprednými predstaviteľmi CIA a novým vedením. McLaughlin bol pritom v lete počas obdobia dvoch mesiacov úradujúcim riaditeľom, kým sa jeho úradu neujal bývalý šéf Výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby, priateľ viceprezidenta Dicka Cheneyho a bývalý agent Porter Goss.
Kontroverzný Murray
Ústrednou postavou zmätkov v tajnej službe má byť Patrick Murray, šéf Gossovej kancelárie a jeho poradca ešte z kongresových čias. Podľa kritikov má riaditeľova "pravá ruka" príliš veľa právomocí pri každodenných operáciách. Podľa predstaviteľa agentúry, citovaného Postom, Associated Press a New York Times, sa Murray k zamestnancom správa neúctivo a možno očakávať ďalšie rezignácie z vysokých postov. Demisiu zvažoval aj zástupca riaditeľa pre operácie, ktorý dozerá na zahraničné aktivity, Stephen Kappes. Riaditeľ aj prezident George W. Bush ho uprosili, aby so svojím rozhodnutím počkal aspoň niekoľko dní. Americká verejnosť by sa ho však mohla dozvedieť už dnes. Odstúpením hrozí aj niekoľko ďalších vedúcich pracovníkov. Chaos prichádza práve v čase, keď sa CIA snaží skonsolidovať, organizovať efektívny boj proti Al-Kajde, čelí silnejúcemu povstaniu v Iraku, návratu Talibanu v Afganistane a vnútornej reforme, ktorá bude výsledkom rozhodnutia Kongresu. Oficiálnym dôvodom McLaughinovej rezignácie síce sú osobné záležitosti nesúvisiace so CIA, jeho priatelia však tvrdia opak. V októbri Goss vyhodil A. B. Krongarda, výkonného šéfa agentúry, ktorý dozerá na každodenné operácie CIA. Najprv ho mal nahradiť Michael Kostiw, no po otáznikoch nad jeho minulosťou sa musel stiahnuť. Z agentúry totiž musel odísť, keď ho zatkli za krádež balíčka slaniny v supermarkete.
CIA chcela Kerryho?
Mnohí predstavitelia CIA si pritom vo voľbách vraj želali skôr víťazstvo Johna Kerryho, keďže Goss napriek prísľubom, že bude nezávislý, vnáša do radov špionážnej služby čoraz viac svojich republikánskych kolegov z Kapitolu. Ľudí, ktorí v radoch spravodajcov vonkoncom nie sú populárni práve pre ich ostrý štýl a zdrvujúcu kritiku. Bola to správa Gossovho výboru, ktorá nenechala kameň na kameni pri vyšetrovaní udalostí z 11. septembra. Senát sa zas zameral na sfušované informácie o irackých zbraniach hromadného ničenia. Už v júli minulého roka však musela CIA priznať, že pochybila, keď schválila Bushov prejav o stave únie, v ktorom prezident vyhlásil, že Irak sa usiloval o kúpu Iránu v Nigeri. Potom to boli argumenty, ktorými v Bezpečnostnej rade OSN obhajoval intervenciu šéf diplomacie Colin Powell. Celé to kulminovalo odstúpením riaditeľa Georgea Teneta v lete.
Reforma agentúry
Vďaka Bushovmu víťazstvu si však Goss zamestnanie udrží. A môže svoje právomoci ešte viac rozšíriť, ak sa po reforme sponzorovanej Bielym domom predloženej Kongresu vytvorí úrad národného riaditeľa pre spravodajstvo. Reforma však môže naraziť na tvrdý odpor, ak uspeje lobing Pentagónu. Ministerstvo obrany totiž v súčasnosti kontroluje až štyri pätiny spravodajského rozpočtu a vytvorením nového úradu by o značné prostriedky prišlo.
Prezidentovi zas nezostáva iné, než súhlasiť s čistkami v agentúre. Ako napísal v editoriali New York Times, bola to práve táto agentúra, ktoré mu kopala politický hrob. Pred voľbami každú chvíľu uvoľnila médiám nejaké tajné informácie súvisiace s Irakom. Americká tajná služba sa tak stala jednou z najverejnejších na svete. Povolila vlastnému spravodajskému analytikovi Michaelovi Scheurovi, aby napísal anonymnú knihu, ktorá zdiskreditovala Bushovu zahraničnú politiku. Rozohrala tak hru, ktorá sa teraz obracia proti nej.