Hlavné údaje o vplyve činnosti islandskej sopky pod ľadovcom Eyjafjallajökull, ktorá pred rokom prudko zvýšila svoju aktivitu.
Presne pred rokom, 14. apríla 2010, dosiahli erupcie desať až dvadsaťnásobok intenzity predchádzajúceho výbuchu z 21. marca (za prvé tri dni vedci predpovedali únik 140 miliónov metrov kubických sopečného materiálu, magma vytekala priemernou rýchlosťou 300 metrov kubických za sekundu, sopečný popol vystúpil až do výšky deviatich kilometrov); jednalo sa o prvú erupciu sopky na Islande od roku 2004 a v danej časti ostrova to bolo po prvýkrát od obdobia 1821 až 1823, kedy lávu vyvrhovala rovnaká sopka. Po zhruba šiestich týždňoch vulkán prestal chrliť popolček a lávu, v októbri 2010 islandský meteorologický úrad skonštatoval, že aktivita sopky utíchla.
Geografické údaje
Kráter vulkánu sa nachádza pod piatym najväčším islandským ľadovcom Eyjafallajökull v pomerne odľahlej a riedko obývanej oblasti na juhu ostrova, asi 120 kilometrov od hlavného mesta Reykjavík; Island s 320.000 obyvateľmi je vulkanického pôvodu a zo 140 zistených sopiek na ňom je asi 30 považovaných za aktívnych.
Bezpečnostné opatrenia
Evakuovaných bolo asi 800 ľudí z ohrozenej oblasti; erupcia spôsobila záplavy, hladiny riek stúpli až o tri metre; tisícky hektárov pôdy východne od sopky pokryla niekoľkomilimetrová vrstva popola; podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ale mrak popola nepredstavoval pre ľudí vážnejšie zdravotné riziko, s výnimkou oblastí v bezprostrednej blízkosti vulkánu.
Dôsledky
Erupcia: od 15. do 21. apríla bola nad Európou paralyzovaná doprava, obmedzenia sa dotkli aj transatlantických letov; výluka brzdila dodávky liekov, potravín alebo výrobu automobiliek, straty napríklad zaznamenal aj kvetinársky priemysel v ďalekej Keni. Vulkán zmenil plány politikov (viacero delegácií sa nedostala na pohreb poľského prezidenta Lecha Kaczyńského alebo na 70. narodeniny dánskej kráľovnej Margrethe II., odložený bol aj summit Pakistanu a EÚ); zrušené alebo presunuté boli športové stretnutia, koncerty či filmové premiéry; nával zákazníkov ale naopak pocítili železniční a cestní dopravcovia.
Obmedzenia v leteckej doprave
Odvolaných bolo 100.000 letov, výluka zasiahla 29 percent celosvetovej leteckej dopravy; opatrenia sa podľa Medzinárodnej asociácie letísk (ACI) dotkla viac ako 300 letísk a postihnutých bolo desať miliónov cestujúcich; ihneď po erupcii bola pre mrak popola zakázaná doprava nad Islandom aj severom Nórska; v ďalších dňoch potom utíchla prevádzka nad väčšinou Európy (takmer v 30 krajinách) vrátane vzdialenejšieho Bulharska, Rumunska či severného Španielska; 19. apríla začali niektoré krajiny spojenia postupne obnovovať. Odstávka leteckej prevádzky bola najväčšou od druhej svetovej vojny.
Straty leteckých firiem
Podľa Medzinárodného združenia pre leteckú prepravu (IATA) dosiahli 1,5 až 2,5 miliardy eur; leteckému priemyslu podľa IATA potrvá najmenej tri roky, kým sa z tejto krízy zotaví. Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) tiež uviedla, že škody presiahli úroveň roku 2001, kedy rezort ochromili teroristické útoky v USA.
IATA sa zhodlo, že Európa potrebuje jednotný krízový manažment a nové pravidlá, aby sa zamedzilo zbytočnému uzatváraniu leteckého priestoru. EÚ sa okrem iného dohodla na potrebe objasniť pravidlá pre vyplácanie kompenzácií cestujúcim za zrušené lety. Európska komisia pripustila, že štáty EÚ budú môcť leteckým firmám za určitých podmienok finančne pomôcť, čo inak pravidlá únie nedovoľujú.