Slabá propagácia, zmätky pri organizácii či strava, ktorá najmä Číňanom o slovenskej kuchyni nič nepovie - to všetko dáva našej účasti mínusové body. "Prišiel som sem s tým, že ide o pavilón Československa. Až tu som sa dozvedel, že ste sa rozdelili. O slovenskej účasti
som sa predtým vôbec nič nedozvedel,“ tvrdí jeden z čínskych návštevníkov. Slovensko pritom investovalo do svojej propagácie na čínskej svetovej výstave tri milióny eur.Ľudia sa v našom pavilóne sťažujú najmä na slabú propagáciu. Málo využívame i naše národné "poklady“. Kto chce napríklad ochutnať bryndzové halušky, vyjde naprázdno.
"Čínske úrady nás nútia využívať služby miestnych reštaurácií. Tie nám však nevyhovujú. Sú drahé a navyše my potrebujeme niečo medzi európskym a čínskym jedlom,“ sťažuje sa generálna komisárka nášho pavilónu Ivana Magátová.
Našu expozíciu navštívi denne asi 15-tisíc ľudí. To však nie je ani polovica z toho, koľko priláka český pavilón, stojaci hneď vedľa nášho.
Magátová je však sklamaná aj prístupom miestnych úradov. "Nemali sme pre zamestnancov do poslednej chvíle vybavené registrácie. Poslali sme im s trojmesačným predstihom všetky materiály. Naši ľudia stáli tri noci za sebou v rade, aby sme dostali registráciu. Mali sme zo Slovenska delegáciu na otvorenie pavilónu a nemohli sme pre nich získať vstup.“
S rovnakým problémom sa stretli aj naši novinári, ktorí museli mať špeciálne víza. "Číňania kontrolovali každý jeden pas, či v ňom to vízum je. Súčasne chceli, aby novinári boli na mieste fyzicky. Televíznemu štábu dokonca zadržali kameru už na hranici,“ vypočítava všetky možné komplikácie Magátová, ktorá bude v Šanghaji až do skončenia výstavy 31. októbra.
Dievča na Dunaji
Slováci tak opäť podcenili to, čo je pri takýchto akciách najdôležitejšie - účinnú a včasnú prezentáciu. Diplomatov zo slovenského konzulátu v Šanghaji aj preto mrzí, že ich firma, ktorá vyhrala tender na realizáciu pavilónu, už na samotnom začiatku neoslovila s ponukou spolupráce alebo konzultácií. Podľa konzulátu mohli spoločne vymyslieť stratégiu, ako zaujať čínskych návštevníkov a pritiahnuť ich viac. To však firma Evka odmieta. "So zástupcami ministerstva hospodárstva sme s stretli niekoľkokrát a priamo na mieste sme dolaďovali všetky požiadavky," potvrdil pre HN zástupca spoločnosti Boris Spišiak.
Číňania o Slovensku väčšinou nič nevedia a reagujú skôr na Československo. "Len občas príde niekto, kto u nás už bol. Jeden muž však navštívil Bratislavu a prirovnal ju k dievčaťu na Dunaji. Mal veľmi pekné spomienky na Slovensko. Ale to je veľmi malé percento," hovorí generálna komisárka.
Česi nás predbehli
Presne opačný prístup zvolil český pavilón, ktorý stojí hneď vedľa nášho. Česi už takmer pred rokom oslovili editorov siedmich najväčších čínskych médií, ktoré priam zahltili obrovským množstvom materiálov. Číňania zareagovali a o českom pavilóne sa informovali s predstihom. Zdá sa, že tohtoročné Expo bude pre Čechov jedno z najúspešnejších v histórii. Pavilón, ktorý stál viac ako sedem miliónov eur, patrí podľa Číňanov medzi päticu najlepších. Páči sa im dokonca až tak, že ho chcú od Čechov odkúpiť.
V porovnaní so 40-tisíc hosťami českého pavilónu denne dosahuje návštevnosť nášho, ktorý stál tri milióny eur, sotva polovicu. "Denne nás navštívi 15- až 16-tisíc ľudí,“ pripomína Magátová, podľa ktorej je to napriek všetkému pomerne slušné číslo. "Máme prichystaný päťminútový film Pavla Barabáša, ktorý ukazuje život na Slovensku v mestách. Chceli sme Číňanom ukázať, že sme zelená krajina s modrou oblohou, jednoducho bezpečný a relaxačný štát,“ dodáva Magátová. Ľudia majú možnosť vstúpiť do troch kójí - gotiky, klasicizmu a secesie. "Radi sa zoznámia s našou históriou, dotýkajú sa nábytku, postavia sa za figurínu a odfotografujú sa. Úspešnosť má aj studňa prianí, kde si môžu hodiť mincu do studne. Tam sa im objaví prianie, ktoré sa im v blízkom čase splní.“
Ivana Gášková, spolupracovníčka HN