Bývalý šéf MMF Horst Köhler mieri na najvyšší post. Spoločný kandidát opozičného bloku Kresťanských demokratov (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU) a liberálnej FDP má najväčšie šance zvíťaziť v nedeľňajších prezidentských voľbách v Nemecku. A nenápadnou hlavou štátu určite nebude. Odmieta byť len symbolickou postavou a chce vplývať na dianie v krajine.
Neuplynuli ani tri mesiace od jeho nominácie a ekonóm stihol médiá oboznámiť s názormi na otázky, ktoré sú momentálne aktuálne na nemeckej politickej scéne. Na vládu sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera napríklad apeloval, aby sa nevzdávala úsporného kurzu. "Obávam sa, že kombinácia klesajúcej pôrodnosti a stúpajúcej zadlženosti Nemecka neúnosne zaťaží budúce generácie," vyhlásil a podotkol, že "za posledných šesť rokov sa toho v krajine, bohužiaľ, veľa nezmenilo". Pri inej príležitosti varoval, že reformy sa nemôžu robiť na úkor nových spolkových krajín a obvinil spoločnosť, že daňovou politikou trestá rodiny s deťmi. Zapojil sa aj do debaty na tému, ktorá bude zrejme dominovať júnovým voľbám do Európskeho parlamentu -- diskusie o vstupe Turecka do únie. V rozhovore pre denník Rheinischer Merkur označil za "veľmi konštruktívny" koncept kresťanského demokrata Wolfganga Schäubleho o privilegovanom partnerstve. A nedištancuje sa ani od vnútrostraníckych otázok. Pár dní po svojej nominácii sa vyslovil za to, aby bola budúcou kancelárkou šéfka kresťanských demokratov Angela Merkelová. Pritom tzv. K-otázka, teda otázka kandidáta na kancelára, ešte nie je v rámci pravicového bloku doriešená.
Na strane CDU
Prezident sa musí počas svojho volebného obdobia vzdať straníckej príslušnosti a mal by zaujať postoj sprostredkovateľa -- upozorňovať na spoločenské a politické neduhy a predovšetkým byť nezávislým. Sociálny demokrat Johannes Rau sa tohto pravidla snažil pridŕžať -- v debate okolo génovej techniky sa napríklad postavil proti kancelárovi Gerhardovi Schröderovi. Napriek tomu, že Köhler podľa pozorovateľov na svojej straníckosti neľpie, v citlivej otázke Centra proti vyháňaniu sa postavil na stranu kresťanských demokratov a Zväzu vyhnancov. "Krivda sa musí nazvať pravým menom... Nemám pocit, že stúpenci centra sa snažia prepísať dejiny," povedal. Johannes Rau pritom zvolil iný prístup -- v októbri 2003 sa spolu s poľským prezidentom Aleksandrom Kwašniewskym v tzv. Gdanskom vyhlásení vyslovili za spoločné riešenie problému a hľadanie konsenzu. "Reprezentant spolkovej republiky sa nesmie stať advokátom menšiny a ohrozovať nemecko-poľské vzťahy," kritizoval kandidáta týždenník Zeit.
Signál
V Nemecku má prezident predovšetkým reprezentatívne úlohy, jeho voľba však neraz znamenala dôležitý signál pre parlamentné voľby. Líder CSU Edmund Stoiber a šéfka CDU Angela Merkelová označili nomináciu Köhlera za "strategické" rozhodnutie, teda pre stratégiu, ktorá vyvrcholí v koaličnej pravicovej vláde po parlamentných voľbách 2006.
V Nemecku volí prezidenta Spolkové zhromaždenie, ktoré sa schádza s týmto cieľom raz za päť rokov a delegáti CDU, CSU a liberálnej FDP v ňom majú prevahu 622 hlasov, o 19 viac ako absolútna väčšina. Nezvolenie Köhlera by preto bolo skutočnou senzáciou. Ak by o však prezidentovi rozhodovali Nemci v priamej voľbe, bol by jeho súboj s nominantkou sociálnych demokratov -- profesorkou politológie Gesine Schwanovou -- veľmi tesný.