Oznámila to agentúra Reuters. Proti dohode sa postavila malá skupina krajín, ktoré ju ostro odmietli.
Kodanské sklamanie
"Konferencia vzala na vedomie kodanskú dohodu," uvádza sa v záverečnom rozhodnutí rokovania, ktorého sa zúčastnilo 193 krajín vrátane Slovenska. Táto formulácia podľa analytika, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP, predstavuje platnú dohodu, pritom sa však vyhýba priamemu schváleniu dohody.
"Je to rozhodne sklamanie, je to slabé, ten text nemá žiadnu váhu," povedal ČTK člen českej delegácie Pavel Zámyslický. "Teraz sa nájde veľa krajín, ktoré budú tvrdiť, že to nie je ich text, že s tým nemajú nič spoločného," dodal s tým, že dnes ráno už sa pri diskusii o texte dohody odohrávali nepríjemné scény.
Podľa pravidiel OSN majú byť podobné dokumenty prijaté konsenzom, ale toho sa nepodarilo dosiahnuť ani po celonočnom vyjednávaní. Záverečné rozhodnutie krajín by teraz malo zahŕňať zoznam krajín, ktoré sú pre dohodu a aj tie, ktoré sú proti nej.
Chýbajú ciele
Príčinou nesúhlasu štátov, ako je napríklad Bolívia, Venezuela a Sudán, je skutočnosť, že v dokumente chýbajú konkrétne ciele pre znižovanie emisií oxidu uhličitého.
Hoci dohoda predpokladá vytvorenie osobitného fondu a to, že rozvojové štáty budú každoročne dostávať na boj s klimatickými zmenami 100 miliárd dolárov, a to maximálne do roku 2020, jednalo sa o nej v rozpore s pravidlami OSN za zatvorenými dverami. Predsedajúci dánsky premiér Lars Løkke Rasmussen sa v noci na dnešok rozhodol dohodu predložiť plénu, čím rozpútal nekonečné diskusie.
Prirovnanie k holokaustu
Značný rozruch vzbudilo vyhlásenie sudánskeho zástupcu Lumumba Di-Apinga, ktorý povedal, že dohoda odsudzuje Afriku na to, aby umierala na globálnom otepľovaní a porovnal to s holokaustom. Jeho vyjadrenie však iné delegácie odsúdili.
Po celonočnom rokovaní, pri ktorom sa nepodarilo rozpory prekonať, vyhlásil dnes dopoludnia dánsky premiér Rasmussen prestávku na konzultácie s vysokými činiteľmi OSN. Po nej sa rozhodlo vziať dohodu len "na vedomie". Iba politická a právne nezáväzná deklarácia, na ktorej sa štátnici v piatok dohodli, vyžaduje udržať globálne otepľovanie do dvoch stupňov Celzia oproti predindustriálnej ére. Pripojili sa k nej predovšetkým Spojené štáty, Európska únia a veľké rozvíjajúce sa krajiny ako sú Čína, India, Juhoafrická republika a Brazília.
"Je mi ľúto, že musím oznámiť, že Tuvalu nemôže tento dokument prijať," vyhlásil Ian Fry, delegát malého ostrovného štátu v juhozápadnej časti Tichého oceánu, ktorý sa skladá z deviatich ostrovov s celkovo rozlohou 26 kilometrov štvorcových. Malé ostrovy protestujú proti tej časti dokumentu, v ktorej je stanovený cieľ, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod hladinou dvoch stupňov Celzia oproti predindustriálnej ére. Tuvalu trvá na 1,5 stupňoch, pretože inak vraj by ostrovy mohli vlny vymazať z mapy.