Precestovali ste mnoho krajín, spoznali rozdielne kultúry. Dokážete sa rýchlo adaptovať, alebo si zachovávate to, čo ste si priniesli zo Slovenska?
Za posledných deväť rokov, čo som mimo Slovenska, som stretol ľudí z mnohých krajín. Rozdielnosť kultúr som najviac vnímal, keď som s ľuďmi z iných krajín pracoval alebo žil. Ako študent v Bostone som napríklad pár týždňov býval s čínskym spolužiakom, ktorý pracoval 20 hodín denne 6 dní v týždni. Je to úplne iné, keď o tvrdo pracujúcich Číňanoch počujete v televízii, a keď je jeden z nich vaším konkurentom. Rád spoznávam iné kultúry, ale necítim potrebu sa príliš adaptovať.

Riadenie postgraduálneho štúdia je určite veľmi náročné. Môžete opísať váš bežný pracovný deň?
Vstanem okolo ôsmej, dám si ľahké raňajky pri sledovaní BBC, do desiatej dorazím na univerzitu. Odpoviem na emaily, pripravím si prednášku, vyučujem, mám nejaké to administratívne stretnutie. Na obed zväčša idem pešo do mesta, prechádzka je dobrý relax. Keď mám čas, tak pracujem na niektorej z publikácií, dozerám na prácu výskumného asistenta, podebatujem v kuchynke s niektorým zo študentov alebo kolegov. V práci zväčša končím pred piatou. Môj denný režim sa asi čoskoro zmení, lebo s manželkou Jilann čakáme v septembri prvý prírastok do rodiny. Plánujem viac pracovať z domu a venovať sa výchove našej dcérky.

V súvislosti s majstrovstvami sveta vo futbale ste sa objavili aj v novozélandských médiách. Aký je to pocit?
Bola to veľká zábava, najmä rozhovor v televízii, kde sme sa vyjadrovali k futbalu a hovorili o Slovensku spolu s Dušanom Horniakom zo slovenskej ambasády v Austrálii. Na konci rozhovoru sme si s repotérkou dali po štamperlíku tatranského čaju, ktorý Dušan Horniak propagoval na gastronomickom veľtrhu, takže ľudia na Novom Zélande už poznajú aj jeden z našich unikátnych nápojov.