"Nazlostený pes, presne to,“ takto označil líbyjského diktátora americký exprezident Ronald Reagan. Muammar Kaddáfí riadi krajinu už neuveriteľných 42 rokov a patrí medzi najdlhšie vládnucich vodcov na svete. Americký diplomati ho označili za egomaniackeho klauna a aristokrata s nezmyselnými a melodramatickými prejavmi.

Na druhej strane ho označili za majstra medzi stratégmi. Sám sa považuje za neomylného a od roku 1969, keď sa chopil moci, prezentuje vlastnú ideológiu ľudového oslobodenia. Jeho kroky svet považuje za „temperamentné a notoricky nevyspytateľné“. Kaddáfí sa vyžíva v kulte svojej osobnosti a prezentuje ho aj tým, že po celej Líbyi nechal povyvesovať svoje portréty v nadživotnej veľkosti.

Narodený v púšti
Kaddáfí sa narodil ako syn kočovného beduínskeho poľnohospodára v púšti neďaleko mesta Syrta. „Neviem, kde a kedy som sa narodil. Možno na chrbte nejakej ťavy,“ povedal Kaddáfí. Už ako 27-ročný spolu so skupinou dôstojníkov stál v čele vládneho prevratu. Ako tvrdý odporca monarchie chcel nastoliť vojenskú vládu. Výsledkom prevratu bolo zosadenie líbyjského kráľa Idrisa, ktorý bol v tom období na liečení v Turecku. Kaddáfí sa ujal moci nekrvavým spôsobom a v krajine zrušil všetky vojenské hodnosti, ktoré by prevyšovali hodnosť plukovníka, ktorú získal sám.

Do čela kľúčových vládnych a vojenských inštitúcii dosadil svojich príbuzných a lojálnych členov. Svoje politické názory o tom, ako má vyzerať ideál štátu zhrnul v Zelenej knihe, ktorú publikoval v 70. rokoch. Zaviedol systém priamej voľby ľudu, ktorého výsledkom bola likvidácie súkromného obchodu a hospodársky pokles Líbye.

Podpora teroristov
Za roky panovania sa postaral o to, že Líbya bola dlhé roky označovaná za hlavných podporovateľov terorizmu predovšetkým v 80. rokoch. V minulosti pritom podporoval rôzne teroristické hnutia na Blízkom východe, v Afrike ale aj v Severnom Írsku. 68-ročný Kaddáfí v posledných rokoch zmenil svoju rétoriku voči Západu. Vzdal sa programu na výrobu zbraní hromadného ničenia a v roku 2003 uznal nielen zodpovednosť za atentát na lietadlo v Lockerbie, ale aj za útok na lietadlo francúzskej spoločnosti UTA v Nigeri v roku 1989, kde zahynulo 171 ľudí. Nadviazal úzke diplomatické vzťahy najmä s Talianskom, kde vo veľkom investoval. Premiér Silvio Berlusconi ho dokonca nazval svojím priateľom.