Nového najvyššieho predstaviteľa medzinárodnej správy Kosova - dánskeho diplomata Sorena Jessena-Petersena - čaká poriadne tvrdý oriešok. "Radšej ani nepríďte," napísal mu pred krátkym časom v otvorenom liste jeden z miestnych albánskych publicistov Veton Surroj: "Skončíte ako váš predchodca." Nielen on, ale aj ďalší obyvatelia tejto srbskej provincie pod medzinárodnou správou sa obávajú, že podobné krvavé zrážky, aké sa tu odohrali v marci, sa môžu kedykoľvek opakovať. Pred októbrovými voľbami do oblastného parlamentu sa čoraz zreteľnejšie ozývajú hlasy, požadujúce nezávislosť tohto územia.
Nebezpečenstvo nových nepokojov vyplýva predovšetkým z obrovskej frustrácie, ktorá vládne medzi obyvateľmi, predovšetkým tými mladšími. Až 70 percent dvadsaťročných osôb je bez práce, hospodárstvo stagnuje, zahraničných investícií nieto. A to aj preto, že ďalšie štátnopolitické perspektívy Kosova sú zatiaľ nejasné. A práve mladí sa čoraz naliehavejšie pýtajú aj na to, v čích vreckách vlastne končia milióny dolárov, ktoré sem v posledných piatich rokoch prišli zo Západu.
Na základe medzinárodného práva prináleží Kosovo k Srbsku a Čiernej Hore, fakticky je však táto provincia nezávislá. Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1 244 z júna 1999 je jej najvyšším orgánom UNMIK, teda osobitné grémium vytvorené svetovou organizáciou. Niektoré práva prevzal už na seba i parlament provincie, ale tie najdôležitejšie, ako napr. zahraničnú politiku, bezpečnosť či justíciu, má na starosti aj naďalej medzinárodný správca. Na tomto území sú aj naďalej dislokované medzinárodné jednotky známe pod skratkou KFOR.
Albánci, ktorí medzičasom tvoria už 90 percent obyvateľov, požadujú čo najrýchlejšie vyhlásenie úplnej nezávislosti. Umiernení predstavitelia však poukazujú na to, že miestni albánski politici zatiaľ nepreukázali dostatok potrebnej tolerancie, ktorú by si tento krok vyžadoval, predovšetkým z hľadiska enkláv, obývaných Srbmi. Väčšina tunajších Srbov má strach z albánskej väčšiny a sťažuje sa na bezvýchodiskovosť svojho položenia.
V sídle OSN v New Yorku i v Prištine samotnej cítiť, že s vyjasnením ďalšieho osudu tejto provincie sa už nebude dať dlho čakať. Zatiaľ čo západné štáty uprednostňujú zachovanie mnohonárodnostného charakteru tohto územia, srbský premiér Vojislav Koštunica predložil projekt rozdelenie Kosova na kantóny, čo vlastne predpokladá oddelenie oboch národnostných skupín. (hn/gaf)