Na Berlín sa včera pozeral celý svet. Nemecká metropola oslavovala 20. výročie pádu svojho neslávne známeho Berlínskeho múru, ktorý bol najznámejším symbolom železnej opony. Do Berlína sa zišli mnohí svetoví lídri, vrátane nášho premiéra Roberta Fica. Zrútením symbolického múru, postaveného z kociek domina, si pripomenuli revolučné udalosti spred dvoch desaťročí.

Veľkolepé oslavy
Oslavy sa začali podvečer koncertom Berlínskeho štátneho orchestra. Po ňom sa štátnici presunuli smerom k Brandenburskej bráne, kde mal okrem nemeckej kancelárky Angely Merkelovej príhovor aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová. Zakladateľ poľského hnutia Solidarita Lech Walesa potom zvalil prvú kocku domina z asi tisícky pomaľovaných plastových panelov, ktoré znázorňovali niekdajší múr na jeho pôvodnej trase. Symbolicky tak včera opäť zbúrali Berlínsky múr, ktorým sa pred rokmi zjednotilo východné aj západné Nemecko.
Múr dal postaviť východonemecký režim už v roku 1962 a oddeľoval socialistickú a kapitalistickú časť štátu. Kancelárka Merkelová, ktorá vo východnej časti Nemecka vyrastala, však aj včera varovala, že na vyrovnanie životných podmienok v oboch častiach Nemecka treba viac úsilia. „Zjednotenie Nemecka sa ešte úplne neskončilo,“ povedala pre nemeckú televíznu stanicu ARD.

Kancelárka už pred začiatkom osláv prešla spolu s bývalými nemeckými disidentmi jeden z niekdajších priechodov medzi oboma časťami. Sprevádzali ju aj bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov a Lech Walesa. „Pád Berlínskeho múru neznamenal iba koniec totality v strednej a vo východnej Európe, ale bol takisto impozantným symbolom znovuzjednotenia Nemecka a celej Európy. Deviaty november 1989 bol okamihom, keď sa všetko zdalo možné, a vyznačoval sa šťastím, túžbou po slobode a myšlienkou pokojnej revolúcie,“ povedal šéf európskej komisie José Barroso.

Návrat múru?
Pád Berlínskeho múru bol súčasťou pádu komunistického režimu v Európe, ktorý sa začal v Poľsku a vyvrcholil v Rumunsku. Po 20 rokoch však s budovaním demokracie nie sú spokojní napríklad Maďari a pád komunizmu považujú za prehru. Tvrdí to prieskum medzi občanmi v krajinách Vyšehradskej štvorky. V prospech zmeny politického režimu v roku 1989 sa vyjadrilo 63 percent Čechov, o percento menej Poliakov a len 59 percent Slovákov. Za prehru ho, naopak, považuje až 47 percent Maďarov. „Do hodnotenia sa premieta aktuálna situácia, ako sú tie krajiny na tom dnes. V Maďarsku je situácia pomerne nestabilná, napätá, aj ekonomike sa nedarí najlepšie,“ komentovala prieskum na tlačovej konferencii Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky.

Napriek bujarým oslavám a obrovskému ohňostroju však nie všetci Nemci pád komunistického symbolu schvaľujú. Jesenný prieskum ukázal, že až každý siedmy Nemec si myslí, že by bolo lepšie, keby betónová hranica oddeľujúca východ a západ krajiny ešte stála. V bývalom západnom Nemecku si návrat múru prialo 16 percent respondentov, východní Nemci sú o pozitívach takéhoto nápadu presvedčení len z 10 percent. „Ak narastá počet ľudí, ktorí si želajú návrat múru, tak preto, že Západ nevidí žiadnu trvalú stabilizáciu na východe. A to aj napriek tomu, že tam natiekli už stovky miliárd eur, ktoré boli sčasti stiahnuté zo Západu. Namiesto toho vidíme na východe niektoré problémy – nepriateľstvo voči cudzincom, pravicový radikalizmus, posilňovanie ľavicových radikálov,“ komentoval pre HN analytik z Nemeckého inštitútu pre rozvojovú politiku Michael Brüntrup.