Víťazom piatkových prezidentských volieb v Iráne sa podľa očakávaní stal ultrakonzervatívny sudca Ebráhím Raísí.
Oznámila to dnes iránska štátna televízia. Podľa doterajších výsledkov Raísí dostal v prvom kole hlasovania približne 62 percent hlasov.
Raísího víťazstvo už predtým naznačil doterajší prezident Hassan Rúhání, k zisku mandátu mu zablahoželali na sociálnych sieťach aj jeho súperi.
Podľa šéfa volebnej komisie odovzdali Iránci dohromady 28,6 milióna hlasov, z ktorých zatiaľ 17,8 milióna získal Raísí.
Tohtoročných volieb sa mohlo zúčastniť 59,3 milióna obyvateľov starších ako 18 rokov, účasť tak bola zrejme najnižšia zo všetkých volieb konaných od zriadenia islamskej republiky v roku 1979, podotýka agentúra AP.
"Dúfam, že vaša administratíva, pod vedením najvyššieho vodcu ajatolláha Alí Chameneího, urobí islamskú republiku pyšnú, zlepší životné podmienky a zaistí blahobyt a prospech národa," uviedol podľa médií bývalý šéf centrálnej banky Abdolnáser Hemmati, ktorý bol jedným z Raísího hlavných súperov a ktorý podľa komisie dostal 2,4 milióna hlasov.
Svoje gratulácie ultrakonzervatívnemu sudcovi ponúkol aj ďalší súper a bývalý veliteľ revolučných gárd Mohsen Rezáí, ktorý získal 3,3 milióna hlasov.
Raísího víťazstvo nepriamo komentovala tiež doterajšia hlava štátu Hasan Rúhání. "Gratulujem ľudu k jeho voľbe," povedal v televíznom prejave. "Moje oficiálne blahoželanie príde až neskôr, ale vieme, kto mal dostatok hlasov v týchto voľbách a koho si dnes ľudia zvolili," dodal prezident, bez zmienil Raísího.
Raísí je blízkym spojencom Chameneího. Irán jeho zvolením bude mať prvého prezidenta, na ktorého sa vzťahujú americké sankcie ešte pred nástupom do úradu. Uvalené na neho boli kvôli jeho úlohe pri poprave politických väzňov v roku 1988.
Raísí v predvolebnej kampani sľuboval, že bude bojovať proti korupcii a chudobe. Naznačil tiež, že chce pokračovať v nepriamych rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom oživenia medzinárodnej dohody o kontrole iránskeho jadrového programu z roku 2015.
Zároveň však naznačil, že bude najprv požadovať zrušenie medzinárodných sankcií voči Iránu, ktoré majú veľmi negatívny vplyv na iránsku ekonomiku.
Reuters pripomína, že posledné slovo v štátnych záležitostiach, vrátane zahraničnej politiky a jadrového programu, má v iránskom systéme Chameneí, a nie prezident.
Podľa analytikov pritom Raísího víťazstvo zvyšuje jeho šance na to, že by mohol v budúcnosti duchovného vodcu nahradiť vo funkcii. Chameneí totiž sám slúžil osem rokov ako prezident, než sa stal najvyšším vodcom po smrti otca islamskej revolúcie Rúholláha Chomejního v roku 1989.