O tom, že funkcia amerického prezidenta je riskantným povolaním, nie je z histórie pochýb. Ronald Reagan stál na čele USA iba desať týždňov, keď ho pri odchode z washingtonského hotela Hilton zasiahla strela.
Amerika bola v šoku. Studená vojna naberala obrátky a hlava svetovej mocnosti sa ocitla mimo hru. Mnohým sa pred 30 rokmi, 30. marca 1981, vybavila podobná udalosť - tragický atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho.
Najskôr sa zdalo, že Reagan vyviazol. Bol ale zasiahnutý odrazenou strelou, keď sa ho bodyguard snažil dostať do limuzíny. Tá potom miesto do Bieleho domu bleskovo zamierila do nemocnice. "Spočiatku som vôbec nechápal prečo, kým som si nevšimol peniacu krv, ktorá mi vytekala z úst a práve vtedy som zacítil ostrú bolesť pod ľavými rebrami," opísal Reagan. Na operačnej sále ešte stihol zavtipkovať s chirurgom: "Dúfam, že ste republikán," a upadol do bezvedomia.
Atentátnikom bol John Hinckley, syn texaského milionára, ktorý zasiahol štyroch ľudí - okrem prezidenta aj jeho tlačového hovorcu Jamesa Bradyho, agenta tajnej služby a policajta. Udalosť nemala žiadne politické pozadie, Hinckley bol posadnutý herečkou Jodie Fosterovou a snažil sa ju akokoľvek zaujať - plánoval únos lietadla alebo samovraždu. Nakoniec sa rozhodol zabiť prezidenta. V hľadáčiku mal už Jamesa Cartera, ale k realizácii brutálne plánu sa mu nenaskytla príležitosť.
Reaganovi počas dvojhodinovej operácie vytiahli guľku z ľavej časti pľúc, len kúsok od srdca, a jeho stav sa rýchlo lepšil. Napriek tomu bolo pozastavené obchodovanie na burze a odložené udeľovania filmových Oscarov.
Ľudia z jeho sprievodu tiež prežili, ale dopadli horšie. Napríklad Brady, ktorý bol postrelený do hlavy, zostal paralyzovaný na invalidnom vozíku. Dlhoročným úsilím sa potom zaslúžil o presadenie zákona obmedzujúceho predaj strelných zbraní, ktorý nesie jeho meno.
Viceprezident George Bush starší bol v čase atentátu v lietadle nad Texasom a cez zlé telefonické spojenie sa mu podarilo vybaviť, aby "sa objavil" vo Washingtone. Poradca pre národnú bezpečnosť zabezpečil kópiu ústavy, kódy pre vypustenie jadrových zbraní a diktafón, aby bolo všetko pripravené pre možné odovzdanie prezidentských právomocí. Niekoľko hodín ale nebolo jasné, kto stojí v čele USA. Minister zahraničia Alexander Haig spanikáril a oznámil, že šéfom je teraz on.
Mýlil sa ale, pretože podľa americkej legislatívy v prípade vyradenia prezidenta a viceprezidenta z funkcie ide do čela krajiny predseda Snemovne reprezentantov, predseda Senátu a až na piatom mieste prichádza do úvahy minister zahraničia.
Bush nakoniec dorazil štyri hodiny po atentáte. Haig po kritike, podľa ktorej sa pokúšal na seba strhnúť moc, odstúpil. Reaganov štáb po tomto extempore vypracoval provizórny návod, ako postupovať v prípade podobných kríz.
Hinckley, ktorý bol ihneď zadržaný, prenasledoval Fosterovou dlhé roky. Film Taxikár, v ktorom hrala mladistvú prostitútku, videl niekoľkokrát. Stotožnil sa s postavou muža v podaní Roberta De Nira, ktorý plánoval atentát na politika. Hinckley sa kvôli svojej posadnutosti dokonca zapísal na kurzy tvorivého písania na univerzite Yale, keď zistil, že tam herečka študuje. V roku 1982 ho pre nepríčetnosť zbavili obvinenia z pokusu o vraždu. Od tej doby sa lieči na psychiatrickej klinike.
Reagan sa z následkov atentátu čoskoro zotavil. Niektorí jeho predchodcovia - okrem Kennedyho (1963) tiež James Garfield (1881), Abraham Lincoln (1884) a William McKinley (1901) - ale také šťastie nemali. Do histórie sa obľúbený Reagan zapísal ako jeden z najvýraznejších svetových štátnikov, ktorý podľa mnohých názorov prispel k pádu železnej opony v Európe. Zomrel v júni 2004 vo veku 93 rokov, pričom posledných desať rokov trpel Alzheimerovou chorobou.