Spory o možnosť udelenia dvojakého občianstva pre Maďarov žijúcich na Slovensku vedú k tomu, že vláda zvažuje zmenu legislatívy či ústavy. Často sa pritom spomína český model. Podľa neho ak niekto požiada o cudzie štátne občianstvo, o to české príde. "Vo chvíli, keď občan Českej republiky požiada o cudzie štátne občianstvo, týmto výslovným súhlasným prejavom vôle automaticky stráca české štátne občianstvo," potvrdil pre HN hovorca českého rezortu vnútra Vladimír Řepka.

Paradoxne však napríklad pre sudetských Nemcov žijúcich v Česku platia trochu iné pravidlá. "Nemecká legislatíva udeľuje sudetským Nemcom či ich potomkom nemecké občianstvo automaticky. Avšak české im zostane tiež. Oni totiž výslovne nepožiadajú o jeho pridelenie, preto nemôžu stratiť české," dodal Řepka. Rozhodujúce je teda to, že o nemecké občianstvo nepožiadajú sami, ale pridelí im ho vláda.
Momentálne sa podľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 hlási v Česku k nemeckej národnosti celkovo 39-tisíc osôb. Najviac ich pritom žije v pohraničných okresoch v Karlovarskom a Ústeckom kraji. Z dlhodobého hľadiska ich počet od povojnového odsunu neustále klesá.
Koľko z nich však má dvojaké občianstvo, sa nedá určiť. Českým úradom totiž nemajú povinnosť nahlasovať aj občianstvo nemecké.