Prečo britský premiér Tony Blair opustil predčasne summit Európskej únie v Grécku a neusporiadal ani záverečnú tlačovú konferenciu?, dohadovali sa včera britské médiá. Jedným z dôvodom je vraj sklamanie z toho, že sa Blairovi nepodarilo presadiť plán na zriadenie azylových centier mimo územia členských štátov únie.
Britský premiér sa totiž musel po kritike zo strany niektorých partnerov (najmä Nemecka a Švédska) napokon vzdať myšlienky na zriadenie akýchsi "ochranných zón" mimo územia EÚ, v ktorých by žiadatelia o azyl čakali, kým sa ich žiadosti neposúdia. "Myšlienka vytvorenia špeciálnych zón mimo územia Európskej únie je niečo, s čím nesúhlasíme. Nie s podporou EÚ, a nie z peňazí EÚ," povedal dôrazne Göran Persson.
Akákoľvek zmienka o tomto pláne sa v záveroch summitu neobjavila údajne na Blairovu žiadosť. Európski lídri sa podľa diplomatických kruhov dohodli na tom, aby Európska komisia preskúmala spôsoby zlepšenia ochrany v konfliktných regiónoch a vypracovala správu o tejto otázke do júna 2004.
Londýn však evidentne nestráca nádej. Blairov hovorca povedal, že krajiny únie, ktoré majú záujem o takýto projekt, sa môžu na ňom zúčastniť, pretože je stále šanca dostať na to peniaze z EÚ. K pilotnému projektu -- aj bez požehnania únie -- je pripravené sa pridať Dánsko a naklonené sú mu aj Rakúsko a Holandsko. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen povedal, že na projekte bude participovať aj Európska komisia, avšak jej hovorca uviedol, že EK ho bude len monitorovať. Ako sa totiž vyjadril hovorca komisie Pietro Petrucci, takéto projekty by mohli byť prekážkou úsilia EÚ o harmonizáciu azylových pravidiel.
Generálny tajomník Európskej rady pre utečencov a emigrantov (ECRE) Peer Banke tvrdí, že takto by sa "preniesla zodpovednosť na iné európske krajiny. "Namiesto do Británie utečenci pôjdu do Francúzska či Nemecka," dodal. Hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Ženeve zasa poprel, že by úrad podporil vytvorenie "ochranných zón". "UNHCR nehovorilo o ochranných zónach. Nevieme, čo tento koncept znamená," povedal Kris Janowski. Britský návrh pritom kritizovala aj Amnesty International, ktorá ich označila za "protizákonné a neuskutočniteľné" a vyzvala lídrov, aby niečo také nefinancovala.
Británia a jej spojenci však argumentujú, že EÚ by takýmto spôsobom pomohla chudobným krajinám, ktoré sú "hostiteľmi" veľkého počtu utečencov, ktorým sa tak vytvorí šanca nájsť si azyl v Európe bez toho, aby sa dostali do rúk pašerákov.
"Mnohí sú pod tlakom (zo strany krajne pravicových strán) v krajine, avšak my sme viazaní medzinárodnými konvenciami a nemôžeme ich porušiť," bránil svoje stanovisko Persson.
Zdá sa teda, že Blairovi -- prezývaného aj "teflónový Tony", ktorý odolá politickým a iným tlakom -- sa v súčasnosti na európskej scéne príliš nedarí. Podľa nemenovaného diplomata citovaného agentúrou Reuters za to čiastočne môže aj jeho oddanosť Spojeným štátom počas irackej krízy.
Premiér sa však nevzdáva. Reakcia Londýna na seba nedala dlho čakať. Veľká Británia totiž včera oznámila sprísnenie vízového režimu pre 16 krajín, a to s platnosťou od pondelka. Bude sa to týkať žiadateľov z Albánska, Bieloruska, Barmy, Burundi, Gambie, Pobrežia Slonoviny, Libérie, Macedónska, Moldavska, Nepálu, palestínskych území, Rwandy, Senegalu, Sierry Leone, Sudánu a Vietnamu. Minister vnútra Beverly Hughes to oznámil so slovami, že Veľká Británia je "rozhodnutá urobiť všetky nevyhnutné kroky na zaistenie integrity svojich hraníc". Určite však nie je náhoda, že niektoré z uvedených krajín identifikoval Londýn vo svojom pôvodnom kontroverznom pláne ako potenciálne miesta pre azylové záchytné tábory.