Sovietsky zväz sa možno už o pár rokov vráti na mapu sveta. Ruskí politici totiž rozbiehajú prípravu projektu, cieľom ktorého bude spojiť Rusko, Ukrajinu a Bielorusko do jednotného štátu. Ambície Moskvy vrátiť do svojho područia svoj bývalý ukrajinský satelit vzrástli po víťazstve Viktora Janukovyča v nedávnych prezidentských voľbách na Ukrajine, ktorý má k Rusku oveľa bližší vzťah, než jeho predchodca Viktor Juščenko. „Program vytvorenia nového jednotného štátu spojujúceho Rusko s Ukrajinou a Bieloruskom by mohol vzniknúť už o pol roka," netajil sa optimizmom v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RSN šéf hospodárskeho výboru ruského parlamentu Jevgenij Fjodorov. Ten už plán s názvom Od historickej jednoty národov k jednotnému štátu zaslal na posúdenie ukrajinskému parlamentu. K vzniku nového „Sovietskeho zväzu" by podľa jeho predstáv mohlo dôjsť do desiatich rokov.

Spoločná vláda aj ústava
Podľa Fjodorova, ktorý je členom vládnej strany Jednotné Rusko premiéra Vladimira Putina, sa už o tejto myšlienke intenzívne hovorí so všetkými politickými stranami v Moskve, Kyjeve aj Minsku. Dôvody spojenia troch postsovietskych štátov sú najmä hospodárskeho charakteru. Cieľom je zaistiť, aby sa ľuďom v novom štáte žilo lepšie, než v ktorejkoľvek inej európskej krajine. „Ekonomický rast Ruska dosahuje ročné tempo šesť až osem percent. V integrovanom hospodárskom priestore by to bolo až desať percent. Došlo by k prudkému urýchleniu vďaka efektu hospodárskej kumulácie," dodal ruský poslanec. Podľa neho by vznikol spoločný vádny kabinet a proces zjednotenia by zavŕšilo prijatie spoločnej ústavy.

Myšlienka akejsi obnovy Sovietskeho zväzu pritom nie je nová. Moskva a Minsk sa zbližujú už 15 rokov politicky aj ekonomicky v tzv. Zväzovom štáte. Od začiatku tohto roka existuje medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom spoločná colná únia. Sedem postsovietskych krajín sa okrem toho združilo do Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti, označovanej za „ruské NATO."

Štát všetkých Slovanov?
Ukrajina sa takýmto spolkom zatiaľ vyhýba. Všetko by sa však mohlo zmeniť za vlády prezidenta Viktora Janukovyča a premiéra Mykolu Azarova, ktorý je ruského pôvodu. Fjodorov chce dokonca Ukrajincov presvedčiť aj návrhom, aby sa hlavným mestom nového štátu stal Kyjev. Tvrdí, že takéto želanie vyslovili vo vzájomných rozhovoroch ukrajinskí politici. Rusi by s tým nemali mať žiadny problém.

Tajomník Zväzového štátu Ivan Makušok považuje Fjodorovov nápad za zmysluplný a podľa neho „má právo na život". Podľa Makušoka by bolo možné využiť existujúcu rusko-bieloruskú integráciu. Jej pravidlá totiž umožňujú, aby sa k únii pripojili aj iné krajiny.

Nie všetci politici v Kyjeve či Moskve sú však takýmito plánmi nadšení. Ukrajinský poslanec Valerij Konovoljuk z vládnej Strany regiónov ich označil za utopistické. Konovoljuk síce nevylučuje, že niekedy v budúcnosti by mohol vzniknúť spoločný slovanský štát, ale len za účasti Slovanov z ďalších krajín. „Ukrajina musí najskôr samu seba vybudovať ako suverénny národ," zdôraznil Konovoljuk.

Skeptický je aj ukrajinský vicepremiér Borys Kolesnykov. „Samozrejme, ekonomická spolupráca by pre našun krajinu bola prospešná. Politická jednota však patrí skôr do ríše science-fiction." Komunistický poslanec Leonid Grač však neskrýval optimizmus. „Je to dôležitá myšlienka, musíme to zaradiť do svojej agendy."

Nostalgia za ZSSR
Prieskumy ukazujú, že čoraz viac Rusov pociťuje nostalgiu za Sovietskym zväzom. Jeho rozpad označil ruský premiér Vladimir Putin za „najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia." Rovnaké nálady sú však stále očividnejšie aj na Ukrajine. Podľa nedávneho prieskumu kyjevského inštitútu Research & Branding by každý tretí Ukrajinec videl rád svoju krajinu v spoločnom štáte s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Len každý piaty by si pritom želal vstup Kyjeva do Európskej únie a každý desiaty obnovenie Sovietskeho zväzu v jeho pôvodnej podobe. Rusov, ktorí sa vyslovili za úplné zjenotenie s Ukrajinou, bolo pritom o niečo menej.

Výbornú mienku majú naši východní susedia aj o ruských toplídroch. Šesť z desiatich Ukrajincov má pozitívny vzťah k pemiérovi Putinovi, len o pár percent menej k prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi. „Keby sme mali fantazírovať a tvrdiť, že Vladimir Putin by sa mal uchádzať o post ukrajinského prezidenta, tak podľa výsledkov prieskumu by jednoznačne vyhral," tvrdí analytik Alexej Ljašenko z inštitútu Research & Branding. „Jeho jediným vážnejším súperom by bol len Dmitrij Medvedev. Vysoká dôvera Ukrajincov voči Putinovi nie je v skutočnosti ničím novým, je dosť trvalá. Bola nad 50 percentami už počas oranžovej revolúcie," dodal Ljašenko.