Tento krok vyvolal v susednom Slovinsku pobúrenie. Ľubľana sa obáva, že Záhreb bude od rozšírenej ekonomickej zóny odvíjať aj námornú hranicu medzi oboma štátmi, ktorá nie je od rozpadu Juhoslávie stanovená.

Neisté hranice
O rozšírení výlučnej ekonomickej námornej zóny Chorvátsko hovorí už dlho.
Prezident Stipe Mesič vlani povedal, že Záhreb by mal vyhlásiť svoju ekonomickú zónu až do polovice Jadranského mora, kde by uplatňoval úplnú suverenitu nad prírodnými zdrojmi a bdel nad ochranou životného prostredia. Ide o citlivú otázku, lebo námorná hranica medzi krajinami nie je ešte stále určená. Medzi republikami bývalej Juhoslávie totiž neexistovala a Ľubľana tvrdí, že Záhreb si ju nemôže uzurpovať. Chorvátsko síce má podľa medzinárodného práva na podobný krok právo, ale môže tak urobiť iba po dohode so svojimi námornými susedmi, napísal slovinský denník Delo. Jednostranné vyhlásenie zóny Chorvátsku neodporúčala ani Európska únia. Podľa Slovinska tak v Jadrane prestali existovať medzinárodné vody.
Záhreb kontroverzný krok obhajuje okrem iného tvrdením, že bude môcť lepšie chrániť more pred ekologickými katastrofami, lebo bude mať právo nepovoliť plavbu tankerom v zlom technickom stave. Samozrejme však, že v prvom rade ide o rybolov. Chorvátsko sa v minulosti snažilo zmierniť slovinské výhrady ponukou kvót na rybolov, ktoré by mali kompenzovať straty Ľubľany v dôsledku vyhlásenia chorvátskej zóny. To však Slovinsko odmietlo ako neadekvátne.
Obe krajiny pritom podpísali v roku 2001 dohodu o vyriešení sporu o hranice. Slovinsko dostalo dvojmíľový koridor, ktorý mu zabezpečuje prístup k medzinárodným vodám, výmenou za to malo zlepšiť cestnú sieť k chorvátskym hraniciam. V napätej atmosfére uplynulých rokov zazneli rôzne vyhlásenia. Slovinský denník Dnevnik pripomenul, že chorvátsky prezident Mesič vlani povedal, že ak bude Slovinsko nástojiť na prístupe k moru, Chorvátsko ako bývalá republika Juhoslávie môže žiadať priamy prístup k rakúskym hraniciam.
Ak sa nepodarí spor vyriešiť prostredníctvom bilaterálnej dohody, môže sa na rad dostať medzinárodná arbitráž. Lenže pre Slovinsko by znamenala veľkú komplikáciu - až do jej rozhodnutia by sa nemohlo začleniť do schengenského priestoru. Z celej situácie zatiaľ ťaží jedine Taliansko. Ak budú Slovinci a Chorváti rozhádaní, nebudú môcť spoločne čeliť Talianom, ktorí majú záujem loviť nielen vo vlastných vodách.

Hrozba z Ľubľany
Pokojná však nie je ani pozemná hranica medzi Slovinskom a Chorvátskom, hoci z pohľadu medzinárodného práva je jasná. Koncom septembra došlo na nej k vážnemu incidentu, ktorý v predvečer parlamentných volieb vyprovokovali slovinskí politici. Dvaja členovia nacionalistickej Slovinskej ľudovej strany navštívili región, na ktorý si robia nárok obidva štáty. Slovinci prešli do mesta Plovanija mimo hraničného priechodu. Chorvátska polícia ich zadržala a žiadala od nich doklady, čo odmietli. Potom ich policajti naložili do auta a odviezli na komisariát. Provokácia bola dopredu pripravená - politikov sledovala aj televízna kamera a zábery, ako ich "brutálne" nakladajú do auta, vyvolali v Ľubľane pobúrenie.
Reakcia bola ostrá. Slovinský premiér Anton Rop vyhlásil, že vo svetle týchto udalostí "Slovinsko nemôže viac podporovať vstup Chorvátska do Európskej únie". Po intervencii eurokomisára pre zahraničnú politiku Javiera Solanu Rop zmiernil tón a povedal, že Slovinsko podporuje vstup všetkých západobalkánskych štátov do únie.
Pozorovatelia tvrdia, že za nezhodami oboch štátov treba vidieť nervozitu Chorvátska, ktoré "závidí" Slovinsku jeho členstvo v únii. Na druhej strane sa politicky silnejšia Ľubľana snaží vystupovať čo najsebavedomejšie. Obe krajiny sú pod drobnohľadom EÚ a ani jedna si nemôže dovoliť vyšachovať svojho suseda. Skôr či neskôr sa budú musieť na hraniciach dohodnúť, hoci v kontexte silného nacionalizmu v oboch krajinách možno očakávať ďalšie "priateľské" provokácie.

Podľa medzinárodnej dohody z Montego Bay z roku 1982 sa rozlišujú štyri námorné zóny:
Teritoriálne vody - oblasť 12 námorných míľ od pobrežia. Každá pobrežná krajina v nich má úplnú suverenitu, ale musí akceptovať voľný "mierový" pohyb plavidiel ktoréhokoľvek štátu.
Tzv. susediaca zóna - oblasť 12 námorných míľ od teritoriálnych vôd. Krajina v nej môže stíhať porušenie zákonov v oblasti daní, ciel, hygieny a imigrácie.
Výlučná ekonomická zóna - oblasť 200 námorných míľ od pobrežia. Pobrežný štát v nej môže skúmať, využívať a ochraňovať prírodné zdroje, tak na hladine, ako aj pod vodou. Vojnové plavidlá môžu touto zónou prechádzať a cudzí štát v nej môže položiť ropovod a telekomunikačné káble. Najväčšiu takúto zónu majú USA - 11,35 milióna štvorcových kilometrov, na druhom mieste je Francúzsko s 11 miliónmi štvorcových kilometrov. Dánsko, ktoré má zvrchovanosť nad Faerskými ostrovmi a Grónskom, má výlučnú ekonomickú zónu veľkú 4 milióny štvorcových kilometrov, teda stonásobne väčšiu ako jeho pozemná rozloha.
Medzinárodné vody
Poznámka: námorná míľa = 1,8 km
Zdroj: Geo