Zdá sa, že tisícročný maďarský sen sa naplnil -- zhodnotil minulotýždňový summit EÚ maďarský premiér Péter Medgyessy, podľa ktorého vstupuje Maďarsko do únie predovšetkým na základe spoločných hodnôt. "Dosiahli sme dosiahnuteľné," zhodnotil výsledok rokovania v Kodani maďarský minister zahraničia László Kovács.
Na summite sa maďarská delegácia zamerala na dve veci: na zvýšenie priamych dotácií poľnohospodárom a na zlepšenie svojho rozpočtu v prvých troch rokoch po vstupe.
Nakoniec sa však aj Maďari uspokojili s tým, že budú môcť priame dotácie poľnohospodárom z vlastných zdrojov doplniť na 55 percent v porovnaní s úniou, a že na tieto ciele môžu použiť aj časť dotácií na regionálny rozvoj. Za veľký úspech pritom považujú skrátenie prechodného obdobia na dosiahnutie priamych dotácií v plnej výške z desiatich na šesť rokov. Maďarsko má celkovo od Európskej únie získať v priebehu prvých troch rokov 5 miliárd 93 miliónov eur, samo naopak Bruselu zaplatí 2 miliardy 263 miliónov eur. V prvých troch rokoch získa v priemere na každého svojho obyvateľa ročne viac ako 130 eur.
Skepticky výsledky summitu hodnotí opozícia. "Rokovania boli slabé a neúspešné, Česi a Poliaci dosiahli omnoho viac," vyhlásil bývalý premiér Viktor Orbán. "Maďarská agrárna sféra stratila touto dohodou viac ako 1 200 miliárd forintov (asi 200 mld. Sk)," tvrdí poslanec FIDESZ-u a bývalý minister financií Mihály Varga. Predstaviteľom FIDESZ-u najviac prekáža 1 miliarda eur, ktorú si na poslednú chvíľu vybojovala Varšava. Podľa vládnych predstaviteľov však Poľsko dosiahlo iba to, že mohlo peniaze premiestniť z jedného vrecka do druhého a namiesto rozvojovej pomoci ich použije na kompenzáciu rozpočtu. "My tieto peniaze radšej využijeme na výstavbu ciest, modernizáciu železnice a ekológiu," tvrdí premiér Medgyessy.
Tento týždeň maďarský parlament po niekoľkých mesiacoch dohadov schválil ústavné zmeny potrebné na vstup krajiny do EÚ. Schválenie umožnil ústupok vlády, keď z balíka ústavných zmien vybrala tri body, ktoré opozičnému FIDESZ-u najviac prekážali a ktoré so vstupom bezprostredne nesúviseli -- napríklad pasáž výrazne rozširujúcu právo ministrov vydávať zákonné nariadenia. Spory medzi vládou a opozíciou sprevádzali aj otázku termínu referenda o vstupe do únie. To sa nakoniec uskutoční 12. apríla a po referende na Malte to bude časovo druhé referendum v niektorej z kandidátskych krajín. Je to medzi inými výsledok tichej dohody Vyšehradskej štvorky. V Maďarsku je totiž podpora vstupu do EÚ najvyššia. Podľa novembrového prieskumu agentúry Tárki sa na referende naisto chcú zúčastniť dve tretiny voličov a 76 % z nich by hlasovalo za vstup.
StoryEditor