Na úspechu Američanky Elinor Ostromovej, ktorá tento týždeň získala prestížnu Nobelovu cenu za ekonómiu, majú podiel aj slovenskí vedci. Práve výskum expertov Slovenskej akadémie vied totiž pomohol Ostromovej dokázať jej teóriu aj v praxi. "S Ostromovou spolupracujeme už niekoľko rokov. Slovensko je pritom jediná krajina strednej a východnej Európy, ktorá sa empiricky podieľala na jej výskume teórie riadenia spoločného majetku," uviedla pre HN zástupkyňa riaditeľky Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Tatiana Kluvánková-Oravská. Tá s Ostromovou niekoľko rokov osobne spolupracovala vo vedeckej rade medzinárodného programu v Bonne, ktorý sa zaoberá globálnymi environmentálnymi otázkami.

Spolupráca s legendou
Práve v Nemecku sa našim akademikom podarilo nadviazať spoluprácu s uznávanou 75-ročnou ekonómkou, o ktorej dnes hovorí celý svet. Jej teória hľadá východiská z krízy na ceste medzi kapitalizmom a socializmom. Vo svojej práci ukázala, ako sa dá spoločný majetok výhodne spravovať v rámci skupín užívateľov. Spochybnila tak prevládajúci názor, že verejné zdroje je potrebné buď podriadiť centrálnym autoritám, alebo sprivatizovať. "Oslovili sme ju do nášho grantového projektu Európskej únie THEMES, ktorý sa zameriava na nové prístupy k výskumu trvalej udržateľnosti. V rámci tohto projektu sme ju pozvali na jednu zo štyroch medzinárodných letných škôl. Zúčastnila sa na nej v júli 2007 v konferenčnom centre akadémie vied v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Vystúpila tam so štyrmi prednáškami a odvtedy intenzívne spolupracujeme," vraví Kluvánková-Oravská.

Spolupráca s aktuálnou laureátkou Nobelovej ceny sa neskôr rozšírila na viaceré oblasti. V súčasnosti je to projekt Governat, zaoberajúci sa práve témou riadenia spoločných zdrojov, ktorú Ostromová rozpracovala a dostala za ňu najprestížnejšie ocenenie vo vedeckom svete. "Máme spoločnú pracovnú úlohu v rámci projektu Governat. Riešime jeden ekonomický experiment, týkajúci sa práve spoločného vlastníctva, ide o viacúrovňové rozhodovanie o ochrane prírodných a vodných zdrojov. Spolupracujeme na tom priamo s jej tímom, Ostromová je hlavným autorom tejto teoretickej koncepcie," dodáva Kluvánková-Oravská. Slováci nazbierali množstvo materiálu, aj vďaka ktorému mohla svoju teóriu dostatočne podložiť a presvedčiť tak Švédsku kráľovskú akadémiu, ktorá o nositeľoch Nobelových cien rozhoduje.

Pomoc mladým talentom
Ostromová má veľkú zásluhu na tom, že na Slovensku rastú mladé vedecké talenty. "Máme napríklad štyroch kolegov doktorandov, ktorí obhájili prácu práve v tejto oblasti. Výsledkom spolupráce s Ostromovou je však tiež Centrum transdisciplinárnych štúdií inštitúcií, evolúcií a politík pri Prognostickom ústave, pretože práve ona dala inšpiráciu na jeho vznik. Niečo podobné totiž založila aj doma v USA. Dohodli sme sa, že naše organizácie tak budú môcť ľahšie spolupracovať," tvrdí Kluvánková-Oravská.

Prognostické centrum sa chystá pozvať Ostromovú opäť na Slovensko. Teraz po udelení Nobelovej ceny to však bude veľmi náročné, keďže bezpochyby bude mať nabitý program a ani vek jej už pravdepodobne neumožní príliš často cestovať mimo Spojených štátov.