Karibský ostrov Haiti zažíva jednu z najväčších tragédií v histórii. V utorok poobede zasiahlo najchudobnejšiu krajinu západnej pologule najsilnejšie zemetrasenie za posledných dvesto rokov.

Prírodný živel so silou 7,3 stupňa Richterovej stupnice mal tragické následky. "Všetko sa začalo triasť, ľudia jačali, domy sa rútili k zemi,“ opísal situáciu spravodajca agentúry Reuters Joseph Guyler Delva. Najviac utrpelo hlavné mesto Port-au-Prince, kde zomreli tisíce ľudí a ďalších niekoľko desiatok tisíc ostali bez strechy nad hlavou. Zničené je takmer všetko - domy, úrady a nemocnice.

V krajine sa v čase zemetrasenia nachádzalo aj niekoľko Slovákov. "Ministerstvo zahraničných vecí vie v súčasnosti o niekoľkých Slovákoch, ktorí sú na ostrove. Podľa všetkého by mali byť v poriadku,“ povedal pre HN hovorca rezortu diplomacie Peter Stano.

Totálna panika
V uliciach haitských miest zavládol chaos. Ľudia zostali bezradní, mnohí stratili svojich príbuzných a tisícky sú nezvestné. Ich telá zrejme skončili pod ruinami budov. Zdravotnícky personál nestíhal ošetriť všetkých zranených. Sanitky spomaľovali aj ruiny popadaných budov na príjazdových cestách. "Ľudia všade naokolo kričia. Najsilnejšie otrasy trvali viac než pol minúty. Mnoho ľudí sa snažilo pred katastrofou ujsť, ale popadané steny domov im v tom zabránili. Blokujú cesty,“ povedal pre CNN Frank Williams, ktorý na ostrove pracuje.

Zemetrasenie zasiahlo ostrov v podvečerných hodinách. Keď sa krajina ponorila do tmy, panika sa znásobila. Ľudia prišli o svoje domovy, a tak nemali kam ísť. Nezostalo im nič iné, len ostať na ulici. Po zemetrasení zahalil mesto asi na dvadsať minút hustý prach. "Okolo mňa utekali zakrvavení ľudia a kričali. Objímali sa a plakali,“ povedala pre britské médiá žena, ktorá zemetrasenie prežila.

Odrezaní od sveta
Malý ostrov ostal na niekoľko hodín doslova odrezaný od sveta. Zemetrasenie totiž zničilo komunikačné káble a prerušilo telefonické spojenie. Cesty zasypali ruiny a do hlavného mesta sa nemohla dostať pomoc z ostatných častí krajiny.

Problémy mali najmä humanitárne organizácie, ktoré sa ihneď po tragédii snažili dostať do najviac zničených oblastí. Keďže potrebné zásoby prichádzali len pomaly, ľudia začali rabovať obchody. Mnoho zúfalých rodičov prehľadávalo zrúcaniny supermarketov, aby zabezpečili svojim rodinám potrebné veci. Zemetrasenie zničilo aj hlavnú budovu misie OSN, ktorá na ostrove zabezpečovala humanitárnu pomoc.

Na ostrove aj Slováci
Koľko presne Slovákov je na ostrove, sa nedá povedať. Vie sa však o troch misionároch a dvoch zdravotníkoch. Saleziánsky kňaz Augustín Vrecko pôsobil na ostrove už niekoľko rokov. V práci mu pomáhal aj mladý dobrovoľník Štefan Račák. "Podľa posledných informácií by mali byť na severe krajiny, tak predpokladáme, že ich zemetrasenie nezasiahlo. K najbližšiemu pripojeniu na internet to však majú približne dva dni cesty,“ povedal pre HN hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.

Na chudobnom ostrove sa nachádza aj humanitárna misia jednej bratislavskej vysokej školy. "Máme tam štvorčlenný tím, dvoch našich zamestnancov, jedného Američana a jedného Belgičana. Sú na štyroch rôznych miestach, z toho jeden v hlavom mieste. Všetci sú však v poriadku,“ povedal pre HN prorektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety Juraj Benca.

Isté ostáva, že cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú zájazdy do karibskej oblasti, na Haiti žiadnych dovolenkujúcich nemajú. "Momentálne máme šiestich klientov v Dominikánskej republike, tí však v ohrození nie sú,“ povedala pre HN Silvia Ladvenicová z CK Kartago Tours. Ostatné cestovné kancelárie o Slovákoch v postihnutej oblasti nevedia.