Pri tejto príležitosti vydal Medvedev spolu so slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzdvihli zásadný prínos národov Sovietskeho zväzu v boji proti fašizmu. Zároveň však súhlasili s tým, že podmienkou modernej interpretácie dejín, ktoré boli v uplynulých desaťročiach často prekrúcané, by mala byť snaha historikov o čo najobjektívnejší výklad historických faktov. Práve otvorenej diskusii na tieto témy by mala prispieť debata v akademickom prostredí, okrem iného aj v rámci Slovensko-ruskej komisie historikov.

Návštevu Medvedeva v Bratislave využili desiatky aktivistov za ľudské práva, ktorí od šéfa Kremľa požadovali ospravedlnenie za inváziu spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968 a následnú dve desaťročia trvajúcu okupáciu. Zhromaždení okolo Prezidentského paláca, kde stretnutie s Gašparovičom prebiehalo, držali v rukách transparenty, v ktorých kritizovali aj stav ľudských práv v dnešnom Rusku. Napriek tomu z úst Medvedeva nepadla o okupácii Československa ani zmienka. Tú však obsahuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o priateľských vzťahoch a spolupráci z 26. augusta 1993. V nej obe strany odsúdili "antihumánnu podstatu totality" a vyslovili želanie "definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území".