Prvá časť návrhu budúcej európskej ústavy sa dostal pod tvrdú paľbu kritiky len niekoľko hodín po tom, čo ho v Konvente o budúcnosti Európy predstavil jeho šéf Valéry Giscard d´Estaing. Hneď prvý zo 16 článkov prezentovaných vo štvrtok totiž hovorí o "spoločných kompetenciách na federálnom princípe". A práve "federálny" je nenávidené slovo pre euroskeptikov, najmä v Británii, ktorí v ňom vidia predzvesť konca národného štátu.
Prvý sa ozval predstaviteľ Veľkej Británie v konvente Peter Hain, ktorý povedal, že návrh nezohľadnil názory, ktoré odzneli počas diskusie pracovných skupín. "Mnoho delegátov sa čuduje, či ľudia, ktorí pripravovali tento dokument, chodia do iného konventu," povedal Hain. Veľká Británia bude mať podľa jeho slov jasné námietky proti formulácii "federálny základ". Hain argumentoval, že slovo federálny môže znamenať rôzne veci pre rôznych ľudí. "Členské krajiny sú kľúčovými stavebnými kockami únie, a preto nesmú byť žiadne pochybnosti, že by sa tým myslelo vybudovanie federálneho superštátu," vysvetlil postoj Veľkej Británie.
Euroskeptické Demokratické fórum zašlo vo svojej kritike ďalej. Dánsky poslanec Jens-Peter Bonde nazval návrh "jednosmernou cestou k štátu EÚ." Ako uviedol, "táto cesta nás dovedie k hlbšej úrovni integrácie ako je v Spojených štátoch".
Jeho obavy podporil aj britský konzervatívec David Heathcote-Amery. "Tento text dá základ menej demokratickej Európskej únii plnej politikov a ešte viac vzdialenej od obyčajného voliča," konštatoval.
Giscard d´Estaing neústupčivo obhajoval návrh prezídia s tým, že jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom definuje hodnoty, ciele a právomoci Európskej únie, ktorá sa v nasledujúcich rokoch rozšíri z 15 až na takmer 30 členov. "Naším cieľom je umožniť občanom pochopiť základnú charakteristiku únie. Prečo je založená, čo robí a čo chce dosiahnuť," povedal. Nevšímajúc si pripomienky euroskeptikov d´Estaing tiež pripomenul najmä text článku 2, v ktorom sa uvádza: "Únia rešpektuje národnú identitu svojich členských krajín."
Najväčším problémom však nepochybne bude dohoda o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike kvôli súčasnej atmosfére vnútri únie vystupňovanej rozdielnym postojom krajín k irackej kríze. Giscard len sucho skonštatoval, že nie je práve najvhodnejší čas na formulovanie článku 14. V jeho návrhu, v podstate kopírujúcom Maastrichtskú zmluvu z roku 1992, stále cítiť jasnú ambíciu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Členské štáty sú vyzvané na aktívnu a bezvýhradnú podporu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zdržanie sa akcie v prípade nesúladu so záujmami únie alebo takej akcie, ktorá by mohla podkopať jej efektivitu.
"Ak náš pokrok v tejto oblasti bude veľmi pomalý, môžeme stratiť kredibilitu. Takže musíme pozorne sledovať vývoj udalostí v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch a pokúsiť sa vziať si z toho ponaučenie," povedal d´Estaing. "Nemôžeme vytvoriť spoločnú zahraničnú politiku nejakým nariadením," tvrdil pred delegátmi bývalý belgický premiér Jean-Luc Dehaene.
Členovia konventu pritom môžu prezentovať svoje pripomienky k prvým článkom budúcej ústavy do 17. februára. Aj tu prejavili niektorí nespokojnosť, že nebudú mať dostatok času, čím sa chce d´Estaing poistiť, aby vo finálnom návrhu prevládli jeho názory. V každom prípade by však konvent mal pripraviť texty všetkých 50 hlavných článkov ústavy do júna.
Giscardových 16 článkov
-- Článok 1 definuje úniu a hovorí o dvojitej dimenzii -- únii štátov a únii obyvateľov Európy. "Odrážajúc vôľu ľudí a štátov Európy budovať spoločnú budúcnosť, táto ústava vytvára úniu, v rámci ktorej existuje koordinácia politík členských krajín a ktorá bude mať isté spoločné kompetencie na federálnom základe." Prezídium sa tak vyhlo tomu, aby použilo nejaký nový názov pre Európsku úniu. Za povšimnutie však stojí použitie výrazu "na federálnom základe".
-- Článok 2 vyjadruje hodnoty únie: "Únia je založená na hodnotách rešpektujúcich základné ľudské hodnoty, slobodu, demokraciu, právny poriadok a rešpektujúce základné ľudské práva spoločné pre členské krajiny. Jej cieľom je spoločenstvo žijúce v mieri, prostredníctvom tolerancie, spravodlivosti a solidarity." Tento článok by sa mal stať základom pre sankcionovanie členských štátov, ktoré porušia tieto hodnoty (ako to bolo v prípade Rakúska). Nie je v ňom zmienka o náboženstve alebo Bohu, ako si to želali niektoré členské krajiny a Vatikán. I keď sa to môže objaviť v preambule, ktorá sa musí prepracovať.
-- Článok 3 definuje ciele únie: trvalo udržateľný rozvoj založený na rovnováhe medzi ekonomickým rastom a konkurencieschopnosťou na jednej strane a sociálnymi cieľmi.
-- Článok 4 dáva únii právny charakter, aby mohla žiadať o kreslo v OSN.
-- Článok 5 hovorí, že Charta základných ľudských práv bude integrálnou časťou ústavy. To znamená, že charta bude právne záväzná pre všetky členské krajiny.
-- Článok 7 otvára dvere dvojitému občianstvu: európskemu a národnému. Článok hovorí o tom, že občianstvo Európskej únie je doplnkové "nemôže však nahradiť občianstvo národné".
-- Články 8 až 16 definujú kompetencie únie. Ide o štyri princípy: pridelené, subsidiárne, proporcionálne a založené na lojálnej spolupráci. Pokiaľ ide o aplikáciu týchto princípov, špeciálny význam sa prikladá princípu subsidiarity. "Pri uplatňovaní nie exkluzívnych kompetencií únie, inštitúcie by mali aplikovať princíp subsidiarity ako je to stanovené v Protokole o aplikácii princípov subsidiarity a proporcionality, ktorý je doplnkom k ústave."
-- Článok 11 vymenúva "exkluzívne kompetencie" pre úniu v oblasti colná únia, spoločná obchodná politika, monetárna politika pre členov eurozóny, zachovanie morských biologických zdrojov, a za istých podmienok aj uzatváranie medzinárodných dohôd.
-- Článok 12 sa zaoberá rovnakými kompetenciami únie pre vnútorný trh, slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, poľnohospodárstvo a rybolov, dopravu, transeurópske siete, energetiku, sociálnu politiku, ekonomickú a sociálnu kohéziu, životné prostredie, ochranu spotrebiteľa.
-- Články 13 a 14 budú kontroverzné, pretože sa zaoberajú koordináciou ekonomickej politiky únie a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
-- Článok 15 definuje oblasti, v ktorých únia môže mať "koordinujúcu, doplnkovú alebo podpornú funkciu" -- zamestnanosť, priemysel, školstvo, kultúra, šport a ochrana proti katastrofám.
-- Článok 16 zavádza takzvanú flexibilnú klauzulu umožňujúcu únii rozhodovať v oblastiach, o ktorých sa v zmluve nehovorí. Článok je veľmi obozretne formulovaný a takéto rozhodnutie musí mať súhlas Európskeho parlamentu a musí byť v súlade s princípom subsidiarity.
Slovensko chce zmienku o Bohu
Slovenskí zástupcovia v Konvente o budúcnosti EÚ sú presvedčení, že európska ústava by mala obsahovať odkaz na Boha a náboženské hodnoty, hoci v navrhnutých prvých 16 článkoch to tak nie je. Poslanci Ján Figeľ a Irena Belohorská zároveň privítali, že navrhnutý text ústavy zdôrazňuje národnú identitu členských štátov EÚ. "Tieto články odrážajú v mnohom aj slovenské cítenie, či už ide o národné tradície, históriu, rovnocenné postavenie jednotlivých komunít v štáte, otázku sociálnej Európy," reagovala na návrh Belohorská. Podľa Figeľa ide o dobré východisko pre ďalšiu diskusiu. Obaja si myslia, že by európska ústava mala obsahovať zmienku o Bohu, ktorý však Giscardov návrh neobsahuje. "Myslím si, že zmienka o úcte k náboženstvu by tam mala byť," uviedla Belohorská.
(TASR)