Dve bezletové zóny nad Irakom (1991-2003; zavedené bez priameho schválenia OSN) boli podľa odborníkov relatívne úspešné, zóna nad Bosnou (1992-1995; zavedená rezolúciou Rady bezpečnosti OSN) ale nezabránila napríklad masakru v Srebrenici.
V noci na dnes schválila Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii číslo 1973 všetky potrebné kroky na ochranu civilného obyvateľstva v Líbyi vrátane vytvorenia bezletovej zóny v líbyjskom vzdušnom priestore. Pre rezolúciu, ktorá otvorila cestu k zahraničným leteckým úderom v Líbyi, sa vyslovilo desať z 15 členov rady, päť členov (Čína, Rusko, Nemecko, Brazília a India) sa hlasovania zdržalo.
Líbya (2011)
Po zavedení bezletovej zóny volala už dlhší čas povstalecká Národná rada, zavedenie výrazne podporovalo Francúzsko a Británia.
Podľa USA je po zavedení zóny nutné zničiť líbyjské prostriedky protivzdušnej obrany. Velenie líbyjskej protivzdušnej obrany má podľa dostupných informácií k dispozícii 216 rakiet zem-vzduch a 200 ďalších striel. Odborníci súdia, že proti nepriateľovi nie sú líbyjské sily schopné podniknúť vážnejšiu akciu.
Podľa Washingtonu je k hliadkovým letom nad takým rozsiahlym územím, aké má Líbya (asi päťkrát väčšie než napríklad Nemecko), potrebných viac lietadiel, ako sa zmestí na jednu lietadlovú loď (najbližšie takéto plavidlo majú USA v Červenom mori). Podľa odhadov by ku kontrole Líbye bolo potrebných 100 až 150 letov denne, čo by ani NATO nemohlo zabezpečovať dlhší čas.
Otázkou tiež zostáva, či zavedenie zón zabráni Kaddáfího režimu v pozemných útokoch na povstalcov.Často sa pripomína, že bezletovú zónu medzinárodné spoločenstvo nezaviedlo v západosúdánském Darfúre, kde boli od februára 2003 povstalci bombardovaní sudánskou armádou (do 2008 tu zahynulo 300.000 ľudí). Dôvodom bola najmä veľkosť územia. Darfúr je pritom 3,5 krát menší ako Líbya.
Irak (1991-2003)
Bezletové zóny nad severom a juhom Iraku boli vytvorené USA po masakroch kurdského a šiitského obyvateľstva v roku 1991. Ich vznik nebol iniciovaný rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. USA a Británia ju ale obhajovali podpisom rezolúcie BR OSN číslo 688 z 5. apríla 1991, v ktorej sa Irak zaviazal zastaviť represie proti civilnému obyvateľstvu. Zóny prestali existovať na začiatku vojny v Iraku v marci 2003, oficiálne boli zrušené po páde režimu Saddáma Husajna 9. apríla 2003.
Bezletová zóna nad severom Iraku vznikla 7. apríla 1991, potom čo USA, Británia a Francúzsko zakázali Iraku zasahovať proti kurdským utečencom a varovali ho, aby nepoužíval letectvo na sever od 36. rovnobežky. Zóna merala asi 49.000 štvorcových kilometrov, zahŕňala väčšinu irackého Kurdistanu a začínala zhruba 30 kilometrov južne od Mosulu. Zónu chránili lietadlá USA, Británie a Francúzska zo základne Incirlik v juhovýchodnom Turecku. Francúzsko sa z operácie stiahla v decembri 1998.
Bezletovú zónu v Iraku južne od 32. rovnobežky vyhlásil americký prezident George Bush 26. augusta 1992 (v septembri 1996 bola rozšírená na 33. rovnobežku).
Merala asi 140.000 štvorcových kilometrov a zahŕňala mestá ako Basra a Nadžaf. Zónu chránila lietadlá USA, Británie a Francúzska z leteckých základní v Saudskej Arábii a Kuvajte. Francúzsko sa z operácie stiahla v decembri 1998.
Zóny boli podľa odborníkov relatívne úspešné, zaznamenané bolo málo násilných snáh o ich porušenie, pozemné útoky režimu prezidenta Saddáma Husajna proti šíitom na juhu krajiny ale pokračovali.
Zóny tiež ukázali na ďalšie ich možné nebezpečenstvo: v apríli 1994 omylom zostrelili dva americké stíhacie lietadlá F-15 dva vrtuľníky americkej armády UH-60 Blackhawk v bezletovej zóne na severe Iraku (zahynulo 26 ľudí).
Bosna (1992-1995)
Bezletovú zónu nad vojnou zmietanou Bosnou a Hercegovinou vyhlásila Rada bezpečnosti OSN 9. októbra 1992, dokument však neposkytoval oprávnenie k leteckému hliadkovaniu medzinárodných síl ani k zostreleniu pilota porušujúceho zákaz. Aby ukončila sústavné nerešpektovanie zákazu vojenských letov, prijala 31. marca 1993 Bezpečnostná rada OSN rezolúciu číslo 816 o operácii Odmietnutý let, v ktorej autorizovala použitie sily v prípade, že zóna bude porušená vojenskými lietadlami bojujúcich strán.
V súvislosti s rezolúciou začali bojové lietadlá NATO 12. apríla 1993 hliadkové lety nad Bosnou, čo bola prvá akcia mimo hraníc NATO v histórii aliancie.
Zóna bola zrušená po ukončení vojny v Bosne na jeseň 1995, do konca operácie 20. decembra 1995 uskutočnila NATO 100.420 letov.
Počas fungovania zóny uskutočnila NATO aj prvý vojenský zásah za 45 rokov svojej existencie, keď americké stíhačky F-16 zostrelili 28. februára 1994 šesť bojových lietadiel bosnianskych Srbov, ktoré porušili bezletovú zónu.
Podľa NATO zóna svoj účel splnila, keď zabránila použitiu vzdušných síl v krajine, kritici ale dodávajú, že nezabránila niektorým násilným pozemným činom, napríklad masakru v Srebrenici, pri ktorom v júli 1995 bosnianskosrbské jednotky zabili podľa odhadov až 8000 Moslimov.