Obama sa o tom presvedčil v sobotu, keď proti jeho plánovanej zdravotníckej reforme i podobe protikrízových balíčkov demonštrovali vo Washingtone desaťtisíce ľudí. Bol to vôbec prvý protest proti Obamovi takéhoto rozsahu od jeho januárového nástupu do funkcie. Mnohí obviňovali Obamu z toho, že krajinu vedie k socializmu. "Počiatočné nadšenie ľudí vyprchalo. Zmeny celkovej politickej kultúry či sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, ktoré Obama sľuboval v kampani a vyhral s nimi voľby, sa totiž nedajú urobiť za noc, ani za rok,“ vysvetlil pre HN politológ Pavel Přikryl.
Cesta k socializmu?
Demonštrácie sa konali v okolí washingtonského Kapitolu, teda presne tam, kde státisíce ľudí ešte pred pár mesiacmi Obamu oslavovali. Ďalšie tisíce ľudí sa zhromaždili v Minneapolise, kde prezident svoje reformy obhajoval. "Narodení slobodní, zdanení do smrti,“ bolo napísané na jednom z transparentov Ďalšie Obamu obviňovali zo socialistických sklonov. "Socializmu som si užil dosť v Sovietskom zväze,“ mal na svojej ceduli protestujúci pôvodom z Ukrajiny.
Najväčšia kritika sa na Obamu zniesla za plánovanú zdravotnícku reformu, ktorá by mala Američanov podľa odhadov stáť v nasledujúcich rokoch takmer bilión dolárov. Reforma má okrem iného zabrániť zvyšovaniu cien za zdravotnú starostlivosť a dosiahnuť, aby zdravotné poistenie malo 97 percent Američanov. V súčasnosti nemá poistenie každý šiesty obyvateľ Spojených štátov.
Okrem zmien v zdravotníctve kritizovali účastníci protestov aj Obamov podporný ekonomický balíček a vynaloženie miliárd dolárov na záchranu krachujúcich automobiliek.
Strata podpory
Politológovia predpokladajú, že ak Obama reformy presadí, jeho podpora bude opäť narastať. "Ak má vojsť do histórie ako dôležitý prezident, musí teraz zatnúť zuby a dotiahnuť veci do konca. Potom sa jeho obľúbenosť opäť zväčší,“ tvrdí Přikryl.
Pri nástupe do prezidentskej funkcie podporovalo Obamu viac ako sedem z desiatich Američanov, posledné prieskumy mu prisudzujú obľúbenosť sotva u polovice amerických voličov. Stratil najmä u belochov, a to u členov Demokratickej strany i nezávislých, vďaka hlasom, ktorým vyhral voľby.
Presne opačne bol pritom približne v tomto období Obamov predchodca George W. Bush. Toho na začiatku jeho šéfovania Bielemu domu v roku 2001 podporovalo šesť z desiatich Američanov, po teroristických útokoch zo septembra 2001 sa však jeho obľúbenosť zvýšila na 90 percent. "Takúto podporu majú prezidenti väčšinou počas vojny, keď sa k nim Američania zomknú,“ tvrdí Přikryl.
Kým v Amerike popularita Obamu klesá, vo svete je to naopak. V Európe mu verí viac ako sedem z desiatich ľudí. "Európania nevidia tie detaily, ktoré vidia Američania. Vôbec ich nezaujíma, čo sa deje vo vnútornej politike Spojených štátov. Od Obamu očakávali najmä to, že bude jazdiť po svete a hovoriť iným hlasom, než hovoril Bush. V podstate to splnil - je aktívny v konfliktoch na Blízkom východe, sťahuje vojakov z Iraku, posilňuje vojenskú prítomnosť v Afganistane. To sú veci, ktoré mali v Európe podporu už predtým a dajú sa považovať za úspešne zvládnuté,“ tvrdí Přikryl.