Vzťahy medzi pravoslávnymi Osetmi na jednej strane a moslimskými Čečenmi a Ingušmi na druhej, boli vždy napäté, a preto nie je problém vyprovokovať práve tu konflikt s náboženským podtextom.
Podľa korešpondenta internetového denníka Gazeta.ru sa už v nedeľu približne tisíc rozhnevaných Osetov pokúsilo napadnúť ingušské domy v Prigorodnej oblasti. Bezpečnostným jednotkám sa síce podarilo zabrániť etnickým konfliktom, no hrozí, že situácia sa bude naďalej vyhrocovať. Agentúra Interfax informovala, že v súvislosti s udalosťami v Beslane sa sprísnil režim osetskej časti rusko-gruzínskej hranice.
"Čím skôr by lídri čečenských a ingušských občín prišli spolu s muftim a mullami do Beslanu, padli by na kolená pred budovou školy a poprosili o odpustenie, tým väčšia šanca by bola predísť konfliktu. Nezáleží na tom, že títo ľudia sa nedopustili zločinu. Aj Willy Brandt našiel odvahu padnúť na kolená," napísal denník Gazeta. Zdá sa však, že nebezpečenstvo vzplanutia konfliktu si všetci uvedomujú. Udalosti v Beslane vyvolali masové protestné mítingy v Čečensku a Ingušsku, do Severného Osetska pricestoval juhoosetský prezident Edusard Kokojty a vplyvní arménski politici ponúkli svoju pomoc.
Kaukaz je nábožensky a etnicky rôznorodá oblasť, o ktorú v priebehu storočí bojovali Mongoli, Turci, Peržania a Rusi. Okrem kresťanského Gruzínska a Arménska väčšina z kaukazských národov vyznáva islam. Korene konfliktu medzi Osetmi a Ingušmi siahajú do čias, keď boľševici tiahli správne hranice jednotlivých oblastí po línii hôr. Osetsko sa tak napríklad rozdelilo medzi Gruzínsko a Rusko. Rozbuškou budúcich konfliktov boli aj masové deportácie Čečenov a Ingušov, ktorých Moskva obvinila z kolaborácie s Hitlerovými jednotkami.
Konflikt medzi Osetmi a Ingušmi bol prvým ozbrojeným konfliktom, ktorý vzplanul na území Ruska po rozpade ZSSR. Dôvodom bol spor o tzv. Prigorodnu oblasť v blízkosti hlavného mesta regiónu Vladikavkazu, ktorá pripadla lojálnym Osetom po deportáciách Ingušov. Teraz ju žiadali späť. Napriek tomu, že konflikt sa podarilo urovnať, nie je situácia v oblasti podľa denníka Vremja novostej ani dnes ideálna. Oseti a Inguši majú naďalej doma zbrane a mnohí z nich nie sú ochotní zabudnúť na staré krivdy. Čo vyvolala smrť stoviek ľudí a malých detí, sa dá ľahko predstaviť. Ak by však konflikt opätovne vzplanul, malo by to fatálne dôsledky. "Ak etnický konflikt medzi Čečenmi a Ingušmi na jednej a Osetmi na druhej strane znovu vzplanie, stane sa faktorom dlhodobej destabilizácie regiónu," konštatoval pre denník Izvestija predseda Inštitútu národnej stratégie Stanislav Belkovskij.