Dvanásťroční irackí mládenci si pred britskými vojakmi, ktorí na juhozápadnom predmestí Basry dohliadajú na distribúciu potravinovej pomoci, môžu bez rozpakov dovoliť nahlas skandovať meno Saddáma Husajna. Podobne ako ich otcovia sa však zatiaľ musia zdržať akýchkoľvek prejavov sympatií voči tým, ktorí prišli zvrhnúť bagdadský režim. Britskí vojaci sa pred zotmením vrátia k svojim jednotkám pri Zubajre a Abbú Chásibe, príslušníci Saddámovej strany Baas však na predmestí Basry zostanú ešte niekoľko dní.
"Nemôžeme o Saddámovi nič vravieť. Inak nás zabijú. Ako toho, čo v Safváne strhol zo steny Saddámov portrét. Ľudia z Baasu na druhý deň priniesli do dediny len jeho mŕtve telo. Všetkým na výstrahu," povedal pre agentúru Reuters Iračan, ktorý z pochopiteľných dôvodov odmietol prezradiť svoje meno.
Nádeje spojencov podporené zvesťami o tom, že obyvatelia Basry povstali proti Republikánskym gardám umiestneným v meste, sa ukázali nepravdivé. Šíiti, s ktorými americké a britské velenie rátalo, že im otvoria cestu do juhoirackých miest, prikoval k zemi strach. Takisto zlé skúsenosti s cudzími vojakmi, ktorí ich zradili pred dvanástimi rokmi a nechali ich napospas Saddámovým jednotkám.
"Vojaci chodili z domu do domu a pýtali sa, prečo sa schovávame a nebojujeme. Keď niekto odmietol ísť s nimi, zastrelili ho," tvrdí tridsaťtriročný Jásim, ktorému sa z Basry podarilo uniknúť. Všetci obyvatelia poldruhamiliónovej mestskej aglomerácie také šťastie nemali. Ešte predtým, ako britskí vojaci dobyli miestne sídlo strany Baas v Abú Chásibe a s ním i celé juhovýchodné predmestie Basry, Saddámove polovojenské jednotky a príslušníci Republikánskych gárd zahnali streľbou tisíce ľudí, ktorí sa snažili opustiť mesto, naspäť za most cez Šat Al-Arab. Briti však umožnili šíitom, aby dobyté sídlo baasovcov v Abú Chásibe vyplienili. Popri veľkom arzenáli zbraní v ňom totiž bola i slušná zásoba potravín.
"Toto by sme normálne nedovolili, pretože to znamená, že veci sa nám vymykajú z rúk. Chceli sme však miestnemu obyvateľstvu ukázať, že teraz to pod kontrolou máme my, a nie strana Baas," povedal pre agentúru AFP britský armádny veliteľ Alex Cartwight.
"Najväčší strach máme z toho, že Američania a Briti odídu a Saddámovi ľudia sa zasa vrátia," tvrdí obyvateľ Basry, ktorý mal to šťastie, že Republikánskym gardám unikol. Výrečne si prechádza ukazovákom cez hrdlo. Juhoiracká metropola je už štyridsaťosem hodín prakticky zo všetkých strán obkľúčená. Saddámove jednotky podnikli z mesta niekoľko zbytočných výpadov, ale po tom, čo vždy stratili niekoľko tankov, obrnených vozidiel a desiatky vojakov, sa zasa stiahli späť. "Dobre vedia, že keď ľudia z Basry odídu, pre cudzie jednotky bude ľahké vstúpiť do mesta," hovorí ďalší šíitsky muž, ktorá odmieta prezradiť svoje meno.