Legendami opradená smrť rakúskeho hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta je podľa všetkého po viac ako 200 rokoch definitívne vyriešená. Predčasný skon slávneho skladateľa s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinila streptokoková infekcia, ktorá spôsobila komplikácie zápalu hrtanu, tvrdia holandskí vedci po niekoľkoročnom skúmaní.

Mnohé teórie
V úmrtnom liste nie je uvedená choroba, len symptómy, a to vysoká horúčka s vyrážkou. Skladateľ mal v čase svojej smrti v roku 1791 len necelých 36 rokov a doteraz sa ako jej príčiny objavovali mnohé teórie, od reumatickej horúčky po ochorenie svalov -- trichinózu. Vedci z amsterdamskej univerzity však tvrdia, že doterajšie štúdie o Mozartovej smrti sa opierajú o nespoľahlivé svedectvá. Vychádzajú totiž zo svedectiev ľudí, ktorí síce boli svedkami posledných dní Mozarta, ale ich spomienky boli zaznamenané aj o niekoľko desaťročí neskôr.

Holanďana sa v najnovšej štúdii opierajú o informácie z oficiálneho viedenského registra úmrtí z roku 1791. "Dospeli sme k tomu, že Mozart sa stal obeťou streptokokovej infekcie krku. V mesiaci jeho smrti na ňu vo Viedni ochorelo mnoho ľudí. A Mozart bol jedným z tých, u ktorých sa objavila smrteľná obličková komplikácia," povedal člen holandského vedeckého tímu Richard Zegers.

Nákaza z nemocnice
Streptokoková faryngitída sa podľa neho mohla začať šíriť z viedenskej vojenskej nemocnice. U Mozarta sa k počiatočnej vysokej horúčke, ktorá je pri zápale hltana bežná, pridali opuchy, bolesti chrbta a takisto vyrážka, čo vlastne zodpovedá strepktokokovej infekcii vedúcej k zápalu obličiek.

Podľa Zegersa sa nedá úplne vylúčiť, že Mozart mal šarlach, ktorý môže takisto spôsobiť streptokoková baktéria. Napriek tomu sa prikláňa skôr k pvej hypotéze, pretože sa u geniálneho umelca objavila vyrážka až na konci, zatiaľ čo pri šarlachu nastupuje v počiatočnom období choroby.