Vláda bývalého britského premiéra Tonyho Blaira tesne pred inváziou do Iraku v roku 2003 niekoľkokrát rokovala s ropnými spoločnosťami o plánoch na využitie irackej ropy. S touto šokujúcou správou prišiel včera denník The Independent, podľa ktorého vo vojne šlo predovšetkým o biznis s ropou, a nie o deklarované zničenie zbraní hromadného ničenia, ktoré mal údajne k dispozícii Saddám Husajn.

Denník má k dispozícii vyše tisíc vládnych dokumentov, podľa ktorých sa vládni predstavitelia zišli so zástupcami ropných gigantov BP a Royal Dutch Shell. Pritom posledný spomínaný tesne pred inváziou označil rokovanie v premiérovom sídle za „vysoko nepresné“ a BP odmietla akékoľvek strategické záujmy. Napriek tomu šéf pre Blízky východ na ministerstve zahraničia Edward Chaplin po stretnutí povedal, že z hľadiska záujmov si nemôžu dovoliť nemať v Iraku podiel. Vojna však ostala najkontroverznejším rozhodnutím Blairovej vlády. Rozdelila krajinu i jeho kabinet a vyvolala masové protesty. 

„Dôvody boli veľmi prízemné. Od nenávisti k Husajnovi až po geopolitickú dôležitosť regiónu,“ povedal expert na medzinárodné vzťahy Oskar Krejčí. Podľa neho sa mala ropou vojna samofinancovať, čo sa nakoniec nepodarilo.