V Európskej únii vzrastajú obavy z budúceho vývoja v Srbsku, kde sa 28. decembra uskutočnia parlamentné voľby. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by v nich mohla zvíťaziť Srbská radikálna strana. Brusel sa v takom prípade obáva negatívnych dôsledkov pre stabilitu Balkánu, ako aj pre celý proces zbližovania sa tejto oblasti s Európskou úniou.
Radikálna strana sa vyznačuje nedemokratickou politikou a netají sa nepriateľskými postojmi voči iných národnostiam. I v septembrových prezidentských voľbách - hoci tie napokon neboli platné pre nízku účasť voličov - zvíťazil jej kandidát Tomislav Nikolič. Vychádzajúc z terajšieho stavu by túto stranu volilo vyše 25 percent voličov, kým Demokratická strana Srbska bývalého prezidenta Vojislava Koštunicu by získala sotva 22 percent hlasov. Demokratická strana premiéra Zorana Živkoviča a zoskupenie G 17 plus by dostali po desiatich percentách. Za zmienku stojí i to, že až 15 percent Srbov sa vyslovuje za obnovenie konštitučnej monarchie.
Vzostup Srbskej radikálnej strany možno pripísať predovšetkým na vrub nespokojnosti občanov so životnou úrovňou. Nekonečné zákopové boje politikov, osobné obohacovanie sa členov vlády a nepriehľadné mocenské pomery vo verejnej správe - to sú dôvody, ktoré vzbudzujú v občanoch nedôveru v politické sily. Zatiaľ sa nepodarilo pokročiť ani v príprave novej ústavy. Ostatne, práve neschopnosť predstaviteľov strán nájsť aspoň minimálnu zhodu bola jedným z dôvodov rozpustenia parlamentu a vypísania predčasných parlamentných volieb. Riaditeľ belehradského strediska ľudských práv Vojin Dimitrijevič tvrdí, že politický vzostup radikálnej strany a možná nestabilná vláda by mali negatívne dôsledky pre zahraničnopolitické vzťahy krajiny. O poškodení medzinárodnej povesti krajiny hovorí už dnes aj minister zahraničných vecí Goran Svilanovič.
Takýto vývoj by mohol sťažiť i hľadanie riešenia pre Kosovo, ktoré medzinárodnoprávne patrí k Srbsku, avšak jeho albánska väčšina sa snaží o nezávislosť. Brusel sa obáva aj toho, že Srbsko ešte viac zaostane za pomerne pokročilými kandidátmi vstupu do EÚ, akými sú Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Rozhlasová stanica nedávno uviedla, že niektorí bližšie neurčení zahraniční investori zvažujú odchod z krajiny. (hn/ gaf)