Vtedy predstavitelia vládnej ČSSD i opozičnej ODS sľubovali, že ak sa to nepodarí ani pri tretej voľbe, štvrtý pokus budú mať v rukách už samotní občania. Našťastie v tretej voľbe podporila väčšina zákonodarcov Václava Klausa a úvahy o priamej voľbe prezidenta tak mohli opäť upadnúť do zabudnutia. Hoci sa odvtedy experti o tejto téme viackrát radili, do konkrétnej podoby sa pozmeňovacie návrhy volebného zákona dostali až teraz. Do vlády ich predložil minister vnútra František Bublan, kabinet však rokovanie o tejto otázke včera odložil.
Podľa Bublana by kandidátov na prezidenta mohlo navrhovať najmenej desať poslancov alebo senátorov. Kandidáta by mohol navrhnúť aj občan ČR, ak predloží petíciu s najmenej tisíc podpismi. Väčšinová voľba predpokladá, že v prvom kole by bol prezident zvolený, ak by získal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov. Ak by sa tak nestalo, do druhého kola by postúpili dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Minister chce tiež zaviesť možnosť všeobecného všeľudového hlasovania.
Všeľudové hlasovanie aj priama voľba hlavy štátu však budú možné iba po zmene ústavy, a na to treba získať trojpätinovú väčšinu v snemovni i Senáte. Členovia hornej komory parlamentu nie sú priamou voľbou nadšení - obávajú sa, že oslabí ich postavenie.

Boj malých strán o prežitie
Návrh ministra Bublana nehovorí nič o zmene systému volieb do Poslaneckej snemovne z pomerného na väčšinový. A pritom sa dve najsilnejšie české strany na tom dohodli už v roku 1998, keď uzatvorili tzv. opozičnú zmluvu, ktorá umožnila štvorročné vládnutie jednofarebného menšinového kabinetu ČSSD s tichou podporou ODS. Sociálnym a občianskym demokratom sa však nepodarilo dospieť k zhode, na radosť malých strán. Tie sa totiž odôvodnene obávajú, že pri väčšinovom volebnom systéme by sa do dolnej komory nedostali. Dobre to vidieť na príklade unionistov - ešte pred šiestimi rokmi mali tento bod v programe. Dnes sú však ich preferencie mizivé a sú proti. Súčasný volebný systém dáva aj takým marginálnym stranám, akou je US-DEU, možnosť zásadne ovplyvňovať štátnu politiku. "Väčšinový systém nepodporujeme, ten si môžu dovoliť iba krajiny, ktoré majú úctu k menšinovému názoru," tvrdí aj šéf vládnej KDU-ČSL Miroslav Kalousek.
Zmenu volebného systému nepodporuje ani ČSSD, hoci by jej vyhovovala. Ťažko bude presadzovať niečo, čo by bolo proti jej menším koaličným partnerom. Za zmenu je tak otvorene iba ODS a prezident Klaus, ktorý je jej čestným predsedom. Súčasný systém podľa neho speje k vytváraniu "krkolomných koalícií", zatiaľ čo väčšinový umožňuje víťazovi vládnuť bez kompromisov.

Peniaze za ženy
Ďalšou novinkou, ktorú zmena volebného zákona predpokladá, je zníženie príspevkov pre politické strany. Doteraz každá strana dostala za hlas získaný v parlamentných voľbách 100 korún zo štátneho rozpočtu, podľa návrhu nového zákona by to bolo iba 30 korún. Teda rovnako ako pri voľbách do Európskeho parlamentu. Politické strany by tak prišli o značnú časť príjmov. Denník Právo spočítal, že ak ČSSD v roku 2002 získala 1 440 279 hlasov, zarobila 144 miliónov korún. Podľa nového zákona by dostala až o 101 miliónov menej. V súčasnosti stoja voľby do snemovne štátny rozpočet viac ako miliardu korún, z toho 514 miliónov predstavujú práve príspevky stranám.
Strany by si však mohli polepšiť v prípade, že na svojich kandidátkach dajú viac možností ženám. Príspevok 30 korún za hlas by dostali iba vtedy, ak by tretinu kandidátov do volieb tvorili ženy. Ak ich bude menej ako tretina, štátny príspevok sa skráti o desať percent. Ak bude žien viac, príspevok by sa o desať percent zvýšil. Návrh však nerozlišuje, aké miesta na kandidátke musia ženy dostať, teda ani nový zákon nemusí zabezpečiť viac žien v českej politike.