Niekdajší vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič (69) je považovaný za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek, ktoré v 90. rokoch sprevádzali rozpad Juhoslávie. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu Radiča viní z toho, že na nesrbskom obyvateľstve Bosny a Hercegoviny spáchal rad vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vrátane toho najvážnejšie, teda genocídy. Napriek tomu časť Srbov nevidí v Mladičovi zločinca a "bosnianskeho mäsiara", ale vlastenca a národného hrdinu. Mladiča, ktorý bol desať rokov na úteku, dnes zadržala polícia v Srbsku.

Už v júli 1995 bolo v Haagu proti Mladićovi oficiálne vznesené obvinenie. Od jesene 2001, kedy bol ICTY vydaný srbský exprezident Slobodan Miloševič, sa Mladič skrýval. V roku 2001 bol podľa telefonického rozhovoru lokalizovaný v oblasti Valjevo neďaleko hraníc s Bosnou. Od roku 2002 už jeho stopu nikto nezachytil a akoby sa po ňom zľahla zem. Tento rok v apríli Mladičova manželka Bosiljka na súde v Belehrade naznačovala, že jej muž je zrejme mŕtvy. Počas skrývania sa pred políciou podľa nej prežil tri infarkty a nemohol už bez lekárskej pomoci zostať nažive.

S Mladičovým pôsobením v čele bosnianskosrbskej armády je spojený najväčší masaker civilistov od konca druhej svetovej vojny, ktorý sa stal v polovici júla 1995 v takzvanej bezpečnej zóne OSN v Srebrenici. Mladičove jednotky oblasť chránenú nedostatočne vyzbrojenými vojakmi OSN dobyli a prítomných mužov - pod zámienkou, že hľadajú vojnových zločincov - odviezli na niekoľko miest, kde ich v nasledujúcich dňoch popravili. Počet moslimských obetí sa odhaduje na 8000.

Mladič sa narodil 12. marca 1942 v Božinovići na juhovýchode Bosny. Na konci druhej svetovej vojny zabili jeho otca príslušníci jednotiek chorvátskych fašistov (ustašovcov). Možno práve tento zážitok prispel k tomu, že Mladič neskôr prejavoval voči nesrbom fanatickú nenávisť, ktorá viedla až k špekuláciám o jeho duševnom zdraví. Po absolvovaní strednej vojenskej školy a belehradskej vojenskej akadémie nastúpil Mladič v polovici šesťdesiatych rokov ako čatár do tankovej jednotky dislokovanej v Macedónsku. Ako dôstojník pôsobil dlhší čas aj v juhosrbskom Kosove.

Na začiatku deväťdesiatych rokov v sebe niekdajšej horlivý stúpenec Titovej komunistickej Juhoslávie objavil pravoverného Srba a zapáleného propagátora myšlienky zjednotenia všetkých Srbov v jednom štáte. Názorový obrat mu spolu s povesťou schopného veliteľa pomohol k rýchlej vojenskej kariére.

V roku 1990 bol Mladič prevelený z Kosova do chorvátskeho Kninu, kde sa v hodnosti plukovníka stal veliteľom armádneho zboru Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA). V bojoch s chorvátskymi oddielmi sa osvedčil ako inteligentný, ale bezškrupulózny veliteľ. V máji 1992 prišlo povýšenie na generála a vymenovanie veliteľom JNA na území Bosny a Hercegoviny. Vzápätí však boli federálne jednotky z Bosny oficiálne stiahnuté a Mladič sa ujal velenia ozbrojených síl bosnianskych Srbov.

Vrchným veliteľom novovzniknutej bosnianskosrbskej armády bol Mladič vymenovaný v máji 1993. Pre bosnianskych Srbov bol vzorom vlastenca, jeho vojaci ho zbožňovali.

Počas ťaženia získal renomé človeka, ktorý sa v mene idey Veľkého Srbska nezastaví pred ničím, nevynímajúc etnické čistky, ostreľovanie civilných obydlí, znásilňovanie či zriaďovanie koncentračných táborov. Ním vedená armáda dokázala obsadiť takmer tri štvrtiny bosnianskeho územia. Svojho cieľa, teda dobytia celej Bosny, však nakoniec nedosiahol. V novembri 1995 vojnu ukončila daytonská mierová dohoda a o rok neskôr bol Mladič z čela armády odvolaný.