Čína má v pláne tento rok stať sa treťou krajinou sveta, ktorá by po Spojených štátoch a Rusku poslala do vesmíru na vlastnej kozmickej lodi svojich astronautov. Predstavitelia kozmického výskumu Číny oznámili, že ich krajina vybuduje do roku 2010 na Mesiaci svoju základňu. Ako poznáme čínsku mentalitu, určite urobia všetko pre to, aby spomínané ciele dosiahli.
Kozmické ašpirácie nie sú pre Čínu nič nové. Bývalý komunistický líder Mao Ce-tung raz vyhlásil, že Číňania budú radšej hladovať, ako by upustili od plánov výroby atómovej bomby, rakiet a satelitov. Práve pre nedostatok financií museli sa predchádzajúce projekty v roku 1980 predčasne ukončiť. Robustný hospodársky rast v priebehu posledných "reformných rokov" však umožnil návrat k týmto snom. Znovu sa začalo v roku 1992, prvé roky obnoveného výskumu však nepriniesli Číne veľa šťastia. Prvá raketa explodovala po štarte v roku 1995, druhá o rok neskôr. V roku 1996 sa stal ďalší fatálny omyl. Raketa Long March umiestnila čínsky satelit na zlý orbit, v dôsledku čoho bol výrobok za 120 miliónov amerických dolárov odsúdený na nekonečnú púť po vesmíre.
Po neradostnom úvode sa na Čínu začalo pomaly usmievať šťastie. Najvyšší predstavitelia krajiny pritom naraz vyjadrili potešenie, že ich domáci výskum je lacnejší ako v prípade Spojených štátov. Podobné výroky, pochopiteľne, vyvolávajú v západných krajinách nevôľu. Navyše USA upozorňujú, že hlavný motív, ktorý ženie kozmický výskum Číny hore k spomínaným výškam, je vojenský. Potvrdením má byť fakt, že program spadá do kompetencie Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Ázijskí pozorovatelia, ktorí poznajú región, podobné obvinenia zmierňujú. Podľa nich stojí za vesmírnym snom Číny predovšetkým snaha o potvrdení štatútu krajiny. Ten sa vďaka ekonomickým výsledkom posledných rokov nepochybne zvyšuje. Ďalším faktom, ktorý je pre západný svet pre rozdielnosť kultúr ťažko pochopiteľný, je skutočnosť, že druhýkrát si Číňania už nemôžu dovoliť "stratiť svoju tvár". V Ázii predstavuje "tvár" akési meradlo vnútorných kvalít, charakter, ale aj štatút, dobré meno. Zo všetkého najviac však symbolizuje osobnú hrdosť. Práve preto domáci politici nemôžu o ňu prísť pred národom, čínsky národ pred celým svetom. Národná hrdosť robí svoje. Bez ekonomických výsledkov by sa podobné plány, ktoré a týkajú vesmírnych diaľok, nemohli ani v Číne realizovať. Jedno je isté: vedci, inžinieri a astronauti urobia všetko pre to, aby tentoraz ich krajina splnila svoje predsavzatia a sľuby o prvom Číňanovi na Mesiaci.