Vedcom sa podarilo vyrobiť dostatočné množstvo potrebne čistého izotopu terbia-161 pre bezpečnejšiu rádionuklidovú liečbu tumorov, ktorá minimalizuje poškodenie okolitého zdravého tkaniva.

V časopise Journal of Nuclear Medicine and Biology to oznámila Silvia Lehenbergerová z Technische Universität v nemeckom Mníchove s deviatimi kolegami.

V rámci boja proti nádorovým ochoreniam dnes dobre známu klasickú rádioterapiu a chemoterapiu dopĺňa rádionuklidová liečba. Spočíva v injekcii častíc rádioaktívneho prvku (nuklidov) do krvného obehu pacienta.

Nuklidy sú pri tom viazané na špecifické molekuly, ktoré prednostne lipnú k rakovinovým bunkám. Krv ich tak dopraví až na správne miesto. Tam priľnú k stenám cieľových buniek, rozpadnú sa a uvoľnia žiarenie, ktoré tieto bunky zničí bez škôd na okolitom tkanive.

Aktuálne sa v tejto súvislosti používa najmä izotop lutécium-177. Pri jeho rozpade vznikajú rýchle elektróny čiže častice beta, ktoré v ľudskom tkanive prejdú vzdialenosť až 100 mikrónov (milióntin metra). To je päťnásobok priemeru tumorovej bunky, čím vzniká riziko, že rádionuklidová liečba poškodí aj bunky susedného zdravého tkaniva. Terbium-161 je výhodnejšie v tom, že popri bežných časticiach beta uvoľňuje aj tzv. konverzné a Augerove elektróny, ktoré majú dosah iba 0,5 až 30 mikrometrov. To zhruba zodpovedá rozmerom tumorovej bunky, takže liečba je naozaj cielená a podstatne menej riziková ako doterajšie, osobitne pri malých tumoroch a metastázach.

"Tento nuklid navyše obsahuje viac energie ako porovnateľné častice, takže pacientovi možno podávať menšie dávky, čo znižuje jeho ožiarenie," vysvetlila Silvia Lehenbergerová.

Terbium patrí k tzv. prvkom vzácnych zemín, dnes strategickým materiálom, ktoré sa využívajú v pestrej palete high-tech zariadení. Vysoká miera jeho chemickej podobnosti s lutéciom-177 (ktorá platí de facto pre všetky prvky vzácnych zemín) zaručila, že medicínske využitia vyvinuté pre lutécium-177 možno využiť aj v prípade terbia-161.

Vedci zatiaľ preukázali účinnosť a bezpečnosť tejto náhrady na rakovinových bunkách v laboratóriu, čo je nevyhnutný predpoklad spustenia klinických skúšok.

Terbium-161 vyrobili z gadolínia-160 ožarovaním neutrónmi vo výskumných zdrojoch týchto častíc v Garchingu pri Mníchove, v Berlíne a Grenobli. Výhodou terbia-161 je polčas rozpadu iba 6,9 dňa, čo je ideálne pre medicínske využitie.