Nobelova cena za mier, ktorá sa považuje za najdôležitejšie politické vyznamenanie, sa každoročne odovzdáva v nórskom meste Oslo. Ostatné Nobelove ceny sa odovzdávajú vo švédskom Štokholme. Počas života Alfreda Nobela, zakladateľa nadácie udeľujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným kráľovstvom v roku 1905. Nobelove ceny prvýkrát udelili v roku 1901.
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901.
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko).
1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko).
1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia).
1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko).
1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne.
1906 - Theodore Roosevelt (USA), 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán).
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko).
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko).
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a Barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko).
1910 - Stály medzinárodný výbor mieru - Bureau International Permanent de la Paix (Bern - Švajčiarsko).
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko).
1912 - Elihu Root (USA).
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko).
1914 - cena nebola udelená.
1915 - cena nebola udelená.
1916 - cena nebola udelená.
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža - Comité international de la Croix Rouge (Ženeva - Švajčiarsko).
1918 - cena nebola udelená.
1919 - Thomas Woodrow Wilson (USA), 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat).
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko).
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko).
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko).
1923 - cena nebola udelená.
1924 - cena nebola udelená.
1925 - Sir Austen Chamberlain (Veľká Británia) a Charles Gates Dawes (USA).
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko).
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko).
1928 - cena nebola udelená.
1929 - Frank Billings Kellogg (USA).
1930 - Arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko).
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA).
1932 - cena nebola udelená.
1933 - Sir Norman Angell (Veľká Británia).
1934 - Arthur Henderson (Veľká Británia).
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár.
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou.
1937 - Lord Robert Cecil (Veľká Británia).
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov - Office international Nansen pour les Réfugiés (Ženeva - Švajčiarsko).
1939 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1940 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1941 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1942 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1943 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža.
1945 - Cordell Hull (USA).
1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie.
1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Veľká Británia) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington,DC - USA).
1948 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1949 - Lord John Boyd-Orr (Veľká Británia).
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardskej univerzity Cambridge, výkonný vyjednávač v Palestíne.
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko).
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon.
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu.
1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov - Office of the United Nations High Commissioner for Refugees - UNHCR (Švajčiarsko).
1955 - cena nebola udelená.
1956 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada).
1958 - Georges Pire (Belgicko).
1959 - Philip Noel-Baker (Veľká Británia).
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika, JAR), predseda Afrického národného kongresu - ANC.
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 - Linus Carl Pauling (USA).
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko).
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva.
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).
1966 - cena nebola udelená.
1967 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva.
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO).
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice.
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár. Iniciátor zbližovania NSR s NDR a ostatnými krajinami tzv. východného bloku.
1972 - cena nebola udelená.
1973 - Henry A. Kissinger (USA), minister zahraničných vecí USA a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, neúspešní mieroví vyjednávači vo Vietname.
1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády.
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik.
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Veľká Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 - Amnesty International (Veľká Británia).
1978 - Mohamed Anwar as-Sadat (Egypt), prezident Egyptskej arabskej republiky a Menachem Begin (Izrael), premiér Izraela, mieroví vyjednávači.
1979 - matka Tereza (India), misionárka z Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií.
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv.
1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati.
1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv.
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu.
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v americkom Bostone (USA).
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust.
1987 - Oscar Arias Sánchez (Kostarika), prezident Kostariky.
1988 - Mierové sily OSN - United Nations Peacekeeping Forces.
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii v roku 1950 Čínou emigroval do Indie), duchovný a politický vodca tibetského ľudu.
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR.
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície.
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov.
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu a Frederik Willem de Klerk (Juhoafrická republika), prezident Juhoafrickej republiky.
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela.
1995 - Josef Rotblat (Veľká Británia) a Pugwashská konferencia - Pugwash Conferences on Science and World Affairs (Pugwash - Kanada).
1996 - Biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja Východný Timor).
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA).
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko).
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko).
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky.
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN.
2002 - Jimmy (James Earl) Carter (USA), 39. prezident USA - 1977-1981 (demokrat).
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička.
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE.
2006 - Muhammad Júnus (Bangladéš), ekonóm a Banka Grameen (Bangladéš).
2007 - Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny - IPCC (Švajčiarsko) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident.
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač.
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat).
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik. V roku 2008 sa stal jedným zo spoluautorov a prvých signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý vyzýva na rozsiahle politické reformy v Číne.
2011 - Libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová.