Uzavretie leteckého priestoru v Európe počas minuloročného výbuchu islandskej sopky Eyjafjallajökull bolo naozaj správnym riešením. Podľa najnovších zistení islandských a dánskych vedcov boli totiž obavy o bezpečnosť lietadiel v tom čase viac než opodstatnené.

Oblak sopečného popola, ktorý sa po erupcii sopky rozšíril nad celú Európu, mohol totiž reálne spôsobiť pád lietadiel. Mimoriadne nebezpečné boli najmä prachové častice z ranej fázy erupcie sopky, ktoré obsahoval hustý mrak popolčeka. Ostré častice popola by sa totiž mohli dostať do motorov lietadiel a zapríčiniť tak ich kolaps. Problémy mohla spôsobiť najmä teplota, pri ktorej sa častice popola začínajú roztápať. Teplota v moderných motoroch sa šplhá až k dvom tisíckam stupňov Celzia, pričom čiastočky popola sa rozpúšťajú už pri polovičnej teplote. Práve zmäkčená hmota by mohla narušiť chod lietadiel. Podobné problémy malo v roku 1982 aj lietadlo British Airways, ktoré preletelo cez sopečný mrak počas výbuchu sopky Mount Galunggung v Indonézii. Lietadlu na určitý čas vynechali všetky štyri motory, pilotovi sa ich však podarilo po chvíli úspešne naštartovať.

Výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull spôsobil najrozsiahlejšie uzavretie európskeho vzdušného priestoru od druhej svetovej vojny, straty sa odhadujú na 1,5 až 2,5 miliardy eur. Bezpečnostné opatrenia postihli 10 miliónov cestujúcich.