Talentovaný mladík so skvelými reflexmi, ktorý získal pilotnú licenciu už ako 16-ročný. Neskôr stíhač amerických vzdušných síl, ktorý počas kórejskej vojny v 50. rokoch absolvoval 80 misií. A nakoniec veliteľ posádky astronautov Apollo 11, ktorý ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca.

To všetko bol Neil Armstrong, ktorý v sobotu popoludní zomrel v meste Cincinnati v americkom štáte Ohio. Stalo sa tak len pár dní po jeho 82. narodeninách a po náročnej operácii srdca, počas ktorej mu voperovali bypass. „Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo,“ povedal Armstrong krátko po prvej prechádzke na Mesiaci 21. júla 1969.

Bojové misie v Kórei
Lietanie fascinovalo Armstronga, ktorý sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v Ohiu, už odmalička. Po skúsenosti s bojovými stíhačkami sa v roku 1955 dostal do prvého kontaktu s vesmírnym úradom, vtedy ešte pod hlavičkou NACA. Tu sa stal testovacím pilotom prototypov viacerých prelomových strojov vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1.

Keď v máji 1961 oznámil vtedajší americký prezident John F. Kennedy začiatok vesmírneho programu Apollo, ktorého cieľom malo byť pristátie prvého človeka na Mesiaci, Armstrong okamžite vycítil svoju šancu. Do vesmíru sa prvýkrát dostal v roku 1966. Najväčšia sláva však prišla o tri roky neskôr, keď sa stal veliteľom trojčlennej posádky misie Apollo 11. Spolu s kolegom Buzzom Aldrinom strávil na povrchu Mesiaca viac ako 21 hodín. Ich prvé kroky po povrchu nášho najbližšieho vesmírneho suseda vtedy v priamom prenose sledovalo asi pol miliardy ľudí na celej Zemi. Nakoniec celú posádku v poriadku doviedol späť domov.

Hoci po návrate čakala Armstronga obrovská popularita, zostal skromným človekom, ktorý nikdy nemal rád veľký záujem médií. Neodmietol však pozvanie z vyše dvoch desiatok krajín sveta, kde rozprával o svojej misii. Dostal tiež Medailu slobody, najvyššie vyznamenanie, ktoré udeľuje prezident Spojených štátov civilistom. „Bolo prirodzené, že Američania si nemohli nechať ujsť príležitosť, aby Armstronga v čase studenej vojny využili na propagandistické ciele. To isté však robili aj Sovieti s prvým človekom v kozme Jurijom Gagarinom,“ vysvetlil pre HN český politológ Oskar Krejčí. Podľa neho táto stratégia platí dodnes. „Američania majú priamo v doktríne, že si musia udržať prvenstvo vo vesmíre.“

Verný lietaniu
V roku 1971 Armstrong definitívne odišiel z NASA. Lietaniu však zostal verný. Venoval sa mu ako učiteľ a konzultant. Pilotovať už nemohol, keďže úrady mu zakázali riadenie akéhokoľvek dopravného prostriedku, aby neskončil tragicky ako Gagarin.

V posledných rokoch života sa stiahol do úzadia. Odmietal všetky pokusy o návrat do záujmu médií a namiesto toho odpočíval obklopený svojou rodinou na farme v Ohiu.

V minulých mesiacoch sa o Armstrongovi začalo hovoriť najmä v súvislosti s jeho zhoršujúcim sa zdravotným stave pre problémy so srdcom. Veľké obavy neskrýval napríklad Buzz Aldrin.