Plukovník Muammar Kaddáfí nie je len najdlhšie vládnucim, no tiež s odstupom najostrejším spomedzi arabských vládcov. Akokoľvek zaujímavé môže byť jeho táborenie v parkoch pri návštevách európskych krajín, pre líbyjské obyvateľstvo sú jeho výčiny skutočne vážne. Pretože kritiku "bratského vodcu" v Líbyi neustále trestali väzením a mučením, uviedla v profile Kaddáfího tlačová agentúra DPA.
Kaddáfí je náladový a sám sa pokladá za neomylného. Po tom, ako sa v roku 1969 chopil moci, chcel hneď celý arabský svet potešiť vlastnou ideológiou ľudového oslobodenia. Arabi mu však ukázali chrbát, nechceli počuť nič o jeho "vláde ľudu" ani pláne vytvoriť tzv. Isratínu, spoločný štát Židov a Palestínčanov.
Keďže samotná Líbya ako pole pôsobnosti Kaddáfímu dlhodobo nestačila, obrátil sa neskôr na afrických lídrov, ktorí mu vďaka veľkorysým darom načúvali. To bolo tŕňom v oku mnohým Líbyjčanom, ktorí by viac privítali použitie týchto peňazí na zlepšenie domácich životných podmienok.
Líbyjský vodca je pokladaný za neurotického a výbušného. Nedôveruje takmer nikomu a najradšej sa spolieha na vlastnú rodinu. Svoju krajinu viedol divokým kľukatým smerom najskôr od monarchie k určitej ľudovej republike. Potom sa postaral o to, že Líbya bola medzinárodne označená za jedného z hlavných podporovateľov terorizmu a zaťažená sankciami. V roku 2003 náhle oznámil, že terorizmus a zbrojenie sú nezmyselné, preto ukončí podporu extrémistických skupín a zastaví všetky programy vývoja zbraní hromadného ničenia.
Za tento obrat Kaddáfího odmenili zlepšením vzťahov s viacerými západnými štátmi. Úzky kontakt nadviazal najmä s Talianskom, možno preto, že Kaddáfí a taliansky premiér Silvio Berlusconi si na ľudskej úrovni dobre rozumejú, uviedla DPA.
Odkedy Kaddáfí a jeho stúpenci v septembri 1969 zvrhli kráľa Idrísa, existovala v Líbyi jediná konštanta: bratský vodca revolúcie má vždy pravdu. Hoci nezastáva žiaden oficiálny úrad, bez jeho požehnania nemohli v krajine za posledné štyri desaťročia urobiť nič.
Kaddáfí, ktorý sa narodil v roku 1942 v beduínskej rodine pri Syrte, Líbyu najskôr vedome nasmeroval do izolácie a desaťročia sa usiloval odvracať západné vplyvy. Takmer úplne na seba odkázaní boli potom Líbyjčania v 90. rokoch po tom, ako OSN na severoafrickú krajinu uvalila letecké embargo pre spojenie režimu s teroristami.
Kaddáfí sa vyžíva s kulte osobnosti. Po celej Líbyi nechal vyvesiť svoje portréty v nadživotnej veľkosti. Tie sú teraz skvelým terčom hnevu jeho odporcov pri protestoch, ktoré v krajine vypukli. Jeho portréty strhávajú, podpaľujú či ohadzujú kameňmi.
Zdroj: DPA