Lídri povstaleckej organizácie malijských Tuarégov odvolali dohodu s islamistami napojenými na al-Káidu, ktorej cieľom bolo vytvoriť na púštnom severe africkej krajiny islamský štát.
Zámer, ktorý vyvolal obavy zo vzniku nového útočiska pre teroristov, sa podľa nich totiž nezhoduje so sekulárnymi princípmi organizácie, informovala dnes agentúra Reuters.
Tuarégmi vedené separatistické Národné hnutie za oslobodenie Azawádu (MNLA) bojuje za nezávislý štát v oblasti na severovýchode Mali, ktorá sa nazýva Azawád.
Tento región, tvoriaci asi 60 percent územia Mali, získalo hnutie začiatkom apríla pod kontrolu s podporou miestnej islamistickej skupiny Ansár ad-Dín, ktorej cieľom je zaviesť v celom Mali islamské právo šaría.
Dohodu oboch skupín, uzavretú len minulý týždeň, odsúdili najmenej dvaja predstavitelia politického krídla MNLA, ktorí ju vyhlásili za neplatnú. Zatiaľ však nebolo možné overiť, či ide o oficiálne stanovisko celej povstaleckej organizácie.
MNLA a Ansár ad-Dín dosiahli kompromis v otázke rozdelenia kontroly nad kľúčovými regionálnymi centrami, ako sú mestá Gao, Kidal a starobylé obchodné stredisko Timbuktu; ich vzťahy však poznačuje napätie.
Miestni obyvatelia, ktorí stáročia praktizujú umiernenú formu islamu, protestovali proti snahám Ansár ad-Dín presadiť prísne normy obliekania a tresty za pitie alkoholu či sledovanie televízie.
Kontakty Ansár ad-Dín s miestnymi agentmi al-Káidy, zodpovednými za sériu únosov občanov západných krajín v regióne, vyvolali obavy zo vzniku nového "darebáckeho" štátu, ktorý by sa stal útočiskom teroristov.
Aprílové vyhlásenie nezávislosti Azawádu zo strany MNLA bolo všeobecne medzinárodne ignorované. Politickú situáciu v krajine však skomplikovalo po marcovom vojenskom prevrate, ktorý Mali uvrhol do chaosu.
Dočasného civilného prezidenta Dioncoundu Traorého v máji fyzicky napadli protestujúci v jeho paláci a zotavuje sa vo Francúzsku. Nie je jasné, kedy sa do krajiny vráti.
