Korzické referendum o budúcom statuse tohto stredomorského ostrova zasadilo francúzskej vláde tvrdú ranu. V nedeľňajšom plebiscite sa za zmeny, ktoré navrhoval Paríž, vyslovilo iba 49,02 percenta voličov, zatiaľ čo 50,98 percenta bolo proti. Na hlasovaní sa zúčastnilo 60 percent oprávnených voličov. Pre Korziku, ale aj "materské" Francúzsko znamená tento výsledok jediné -- riešenie horúcej otázky sa odkladá na neurčito.
Francúzska pravicová vláda Jeana-Pierra Raffarina rok po svojom nástupe k moci prišla s plánom na zmenu statusu ostrova. Nešlo pritom o udelenie autonómie, za ktorú korzickí separatisti bojujú už štvrťstoročie aj so zbraňou v ruke, ale iba o zmenu samosprávneho členenia ostrova. V súčasnosti sú na ostrove tri samosprávne celky -- teritoriálna správa celej Korziky a dva departementy Haute-Corse a Corse-du-Sud. Podľa predstáv Paríža mala mať Korzika len jednu, spoločnú teritoriálnu samosprávu. Hoci malo referendum iba odporúčací charakter, po jeho výsledku francúzska vláda oznámila, že nový zákon o Korzike nepredloží do parlamentu.
Pritom pár dní pred historicky prvým plebiscitom na Korzike vyzeralo všetko inak. Tábor stúpencov francúzskeho plánu mal, i keď iba mierne, prevahu. Hoci Paríž tvrdil, že prijatie nového usporiadania upevní zväzky medzi ostrovom a kontinentálnym Francúzskom, obávali sa ho najmä profrancúzski Korzičania a separatisti ho podporovali. Do súčasných regionálnych samospráv Haute-Corse a Corse-du-Sud sa totiž volí väčšinovým systémom. A práve preto sa v departementoch separatistom nedarí získať väčší vplyv -- umiernení nacionalisti a profrancúzski Korzičania ich prehlasujú. Plán, na základe ktorého mali byť zrušené dve regionálne samosprávy, bol teda pre separatistov krokom správnym smerom (teda k samostatnosti ostrova), zatiaľ čo pre druhých vládny návrh znamenal ohrozenie existencie Korziky pod francúzskou správou. Paradoxne tak prívrženci Paríža nechceli hlasovať za plán francúzskej vlády.
Karty tesne pred referendom zamiešala aj jedna výnimočná udalosť. Polícia v piatok zatkla Yvana Colonnu, hlavného podozrivého v prípade vraždy korzického prefekta (najvyšší predstaviteľ Francúzska na ostrove) Clauda Erignaca v roku 1998. Veľa Korzičanov v tom vidí iba veľké mediálne gesto, ktoré malo na poslednú chvíľu profrancúzskym odporcom vládneho plánu ukázať, že Paríž vie na ostrove zabezpečiť poriadok a spravodlivosť. Mnohí však boli týmto rafinovaným krokom natoľko rozladení, že natruc hlasovali proti plánu.
Zdá sa, že v Paríži odkaz referenda pochopili. "Počuli sme odkaz. Radiť sa, to znamená počúvať. Výber Korzičanov bude teda rešpektovaný všetkými aktérmi republiky," reagoval premiér Raffarin, pre ktorého mala byť Korzika skúškou pre plánovanú decentralizáciu štátnej správy v celom Francúzsku. Výsledok "ľutuje" aj prezident Jacques Chirac. Francúzska ľavicová opozícia si neváhala prihriať polievočku a výsledok referenda prezentuje ako nesúhlas obyvateľov s pravicovou vládou. "Zo strany Korzičanov je to odmietnutie ekonomickej a sociálnej politiky a spochybnenie reformy štátu a dôchodkov," vyhlásil šéf socialistov François Hollande. "Myslím, že by bolo trochu prehnané tvrdiť, že výsledok je trestom pre vládu. Je to môj neúspech," reagoval na to minister vnútra Nicolas Sarkozy.
Výsledok referenda však nerozladil len Paríž. Pre korzických separatistov znamená, že môžu zabudnúť na väčší prienik do miestnej samosprávy. V tejto súvislosti panujú obavy, že natruc by radikálni separatisti mohli zintenzívniť teroristické útoky na ostrove. Hoci pri nich dochádza iba zriedka k obetiam a ich cieľom sú vládne budovy, banky, reštaurácie, ale aj letné sídla bohatých "teritoriálnych" Francúzov, nemožno toto nebezpečenstvo podceňovať. Na odpoveď nebolo treba dlho čakať -- v noci z nedele na pondelok výbuchy na Korzike zdemolovali štyri rezidencie bohatých Francúzov. Od začiatku tohto roku separatisti podnikli vyše 130 bombových útokov, zatiaľ čo vlani to za rovnaké obdobie bolo 99 a v roku 2001 iba okolo 60. Mafiózne praktiky miestnych nacionalistov terorizujú Korzičanov už viac ako štvrťstoročie. Pritom po samostatnosti od Paríža túži iba menšina obyvateľov tohto nádherného stredomorského ostrova. Najnovší plán francúzskej vlády je za uplynulých 22 rokov v poradí už štvrtým, ktorým sa snažil Paríž vrátiť Korzike pokoj a mier. Ako napísal francúzsky denník Le Figaro, parížska vláda ani po neúspechu nemôže na tento cieľ kapitulovať: "Nech už hovoria separatisti čokoľvek, choroba "ostrova krásy" nemá politické ani ekonomické príčiny, ale v prvom rade psychologické. Ak sa miestne obyvateľstvo podriaďuje omerte, je to preto, že polícia nechráni svedkov. Keď uprednostňuje právo klanu pred právom štátu, je to preto, že je presvedčené, že justícia netrestá vinných. Korzičania nájdu znova cestu k modernosti iba vtedy, keď uvidia, že Francúzska republika obnovuje svoje vlastné princípy."