Trojdňovému summitu siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8), ktorý sa včera skončil na americkom ostrove Sea Island, tentoraz nedominovali ekonomické témy, ale politické -- pomoc veľkému Blízkemu východu a Afrike. Po začiatočnom priaznivom štarte ovplyvnenom práve schválenou rezolúciou BR OSN k Iraku, na povrch znovu vyplávali nezhody medzi Spojenými štátmi a Európou a spory aliancie o jej úlohe v Iraku.
Výzvu svojho amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorý vyhlásil, že "úloha NATO v Iraku by sa mala rozšíriť", rázne odmietol francúzsky prezident Jacques Chirac -- najväčší európsky protivník vojny v blízkovýchodnej krajine. Zdržanlivo na ňu reagovali podľa agentúry AFP aj ďalší členovia aliancie Turecko a Kanada.
Šéf Bieleho domu musel okrem toho pristúpiť na kompromis v súvislosti so svojou iniciatívou spojenou s veľkým Blízkym východom. Ten vyvolal rozruch ešte pred summitom. Lídri Saudskej Arábie a Egypta na Sea Island na protest s pôvodne navrhovaným dokumentom, ktorí podľa ich názoru navrhoval intervenciu od vnútorných záležitostí jednotlivých krajín, ani neprišli.
G8 sa napokon dohodla na vyhlásení, ktoré vyznieva neutrálnejšie a zakotvuje partnerskú ponuku štátom Blízkeho a Stredného východu. "Mier, politický, ekonomický a sociálny rozvoj, prosperita a stabilita krajín veľkého Blízkeho východu sú výzvou pre nás i celé medzinárodne spoločenstvo. Podporujeme demokratické, sociálne a ekonomické reformy v danom regióne," uvádza sa v schválenom texte Partnerstva pre pokrok a spoločnú budúcnosť s oblasťou Blízkeho východu a severnej Afriky. Lídri však zdôraznili, že "úspešné reformy môžu vychádzať len zo samotného regiónu a nemôže im ich nanútiť nikto zvonka". Plán predpokladá predovšetkým pravidelný dialóg na ministerskej úrovni, pomoc pri organizácii volieb, boji proti analfabetizmu a vyškoľovaní učiteľov.
Spory vznikli aj okolo fondu na financovanie politických a ekonomických reforiem v blízkovýchodnom regióne. Ruský internetový denník Gazeta napísal, že okrem Washingtonu sa zrejme nikto na prispievanie nechystá. Oficiálne však odmietol prispieť len prezident Vladimir Putin, citoval denník poradcu ruského prezidenta Andreja Illarionova. Blízky východ nie je chudobný, odôvodnila Moskva svoj postoj.
Spojeným štátom sa nepodarilo docieliť ani úplné odpustenie zahraničných dlhov Iraku, riešenie problému sa má prehodnotiť do konca tohto roku. Krajina má dlhy vo výške viac ako 120 miliárd dolárov. Francúzsko a Rusko argumentujú, že vďaka svojej rope je schopný väčšinu z nich zaplatiť.
Neprehľadná situácia vznikla okolo dokumentu o nešírení zbraní hromadného ničenia. Jednoročný zákaz exportu na technológie a zariadenia na obohacovanie uránu a plutónia podľa ruského denníka Izvestija pobúril Moskvu, ktorá v Iráne stavia jadrovú elektráreň Bušír. Akčný plán si stanovil za cieľ "dôraznejší postup proti nelegálnemu obchodu s jadrovým materiálom a zariadením určeným na výrobu atómových zbraní".
Účastníci summitu sa tiež dohodli na krokoch na zvýšenie bezpečnosti pozemnej, námornej a leteckej dopravy. "Teroristické útoky proti dopravným systémom sú vážnym ohrozením pre našich občanov a svetový obchod," citovali z plány svetové agentúry. Iniciatíva obsahuje 28 konkrétnych opatrení, ktoré majú slúžiť na lepšiu výmenu informácií a užšiu medzinárodnú spoluprácu.