Bosnianska Srebrenica si včera pripomínala najväčšiu masovú popravu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Spomienka na tragédiu, pri ktorej bosnianski Srbi postrieľala 11. júla 1995 osemtisíc bosnianskych chlapcov a mužov, mala pritom tohto roku špeciálny nádych. Už dva mesiace totiž sedí v haagskom väzení hlavný vinník masakra Ratko Mladič.

O bývalom vojenskom veliteľovi bosnianskych Srbov sa hovorilo aj včera v Srebrenici. „To, že je Mladič za mrežami, je určitou útechou. Skutočná úľava však príde, keď nájdem telo svojho 18-ročného syna, ktorého poslal na smrť,“ povedala pre agentúru Reuters Munira Šubašičová zo združenia Srebrenické matky.

Pochované stovky obetí
Na včerajšiu spomienku prišlo asi 30-tisíc ľudí. Na cintoríne v obci Potočari pri Srebrenici pochovali pozostatky 613 obetí masakra bosnianskych Moslimov, ktorých identifikovali minulý rok. Exhumovali ich z rôznych masových hrobov, najmladším bol len 11-ročný Nasib Muhič. Teraz je dohromady pochovaných viac ako 5-tisíc zabitých Bosniakov. Dodnes sa nepodarilo nájsť ďalších 3-tisíc tiel.

Najtragickejšia epizóda vojen, ktoré zasiahli začiatkom 90. rokov krajiny bývalej Juhoslávie, je pre Srbov trpkou spomienkou. Podľa historikov sa s minulosťou vyrovnávajú pomaly a neochotne. „Srbi majú k Srebrenici vlažný až kontroverzný postoj. Najmä politici neochotne pripúšťajú chybu, pretože si nechcú pohnevať voličov,“ povedala pre HN historička Mária Tonková.

Ťažká minulosť
Tragédia v Srebrenici sa začala vpádom Srbov do moslimských enkláv. Vyháňanie z domov, masové vraždenie, ale aj výsmech medzinárodných požiadaviek sa stali v rokoch 1992 až 1995 krutou realitou občianskej vojny. Mladičovi zabijaci vyplienili celé dediny Moslimov. V okolitých lesoch sa začalo zabíjanie tisícok moslimských mužov a chlapcov, ktorí údajne v bezpečnej zóne hľadali útočisko. Mladiča zatkli v máji v Srbsku po 16 rokoch na úteku a vydali haagskemu tribunálu.