Vladimir Putin rozohral vysokú politickú hru. Dobre vedel, že jasné víťazstvo jeho Jednotného Ruska v parlamentných voľbách by sa okamžite stalo rozbuškou novej série ostrých útokov Európy na adresu železného diktátora. To by mu príliš nepomohlo pred marcovými prezidentskými voľbami, v ktorých sa bude rozhodovať o skutočnom vládcovi svetovej veľmoci.

Putin sa tak namiesto pohodlného triumfu, ktorý by mu s jeho dôkladne prepracovaným monopolom moci nerobil žiadny problém, rozhodol pre oveľa rafinovanejší plán. Niekoľko miest v parlamente zhovievavo prenechal ostatným stranám, aby u Európanov vytvoril aspoň zdanie demokracie. Sám seba pasoval do pozície porazeného. Chcel tým ukázať, že to s obvineniami so zmanipulovaním volieb nie je celkom pravda.

Háčik je v tom, že ani jednu z troch strán, ktoré po nedeli zasadnú spolu s Jednotným Ruskom v Štátnej dume, nemožno považovať za naozajstnú opozíciu. Tej Putin nedovolil, aby mohla vo voľbách čo len kandidovať. Namiesto možnosti hlasovať za svojich politikov nasadil proti demonštrujúcej opozícii špeciálne jednotky, ktoré celý víkend surovo bili a zatýkali Kremľu nepohodlných ľudí.

V rozdelení moci sa tak mení akurát to, že Putinovi budú odteraz kryť chrbát jeho spojenci zo Spravodlivého Ruska. Liberálni demokrati a komunisti budú radi, že si opäť môžu sadnúť do parlamentných lavíc. Hoci z času na čas možno budeme od ich poslancov počuť kritiku na pánov Kremľa, skutočnú hrozbu pre vládnuci tandem Putin – Medvedev nepredstavujú.

Západ však podľa všetkého na Putinov trik neskočil. Reakcia európskych pozorovateľov, ktorí dali voľbám nálepku zmanipulované, naznačujú, že jeho ťahy majú už dávno prečítané.