Výskumy slovenského fyzika Jozefa Masarika pomohli americkým vedcom potvrdiť prítomnosť vody na červenej planéte v rámci misie Mars Odyssey (na vizualizácii NASA). K nášmu najbližšiemu kozmickému susedovi odštartovala sonda v apríli 2001 na nosnej rakete Delta-II a už o pol roka neskôr sa dostala na jeho obežnú dráhu, kde krúži dodnes.

Odyssey priniesla viacero unikátnych postupov, ktoré zmenili výskum vesmíru. Náročný bol už úvodný brzdiaci manéver po prílete k Marsu, vďaka čomu sa dostala na jeho obežnú dráhu. Počas manévra viackrát preletela najvrchnejšími vrstvami atmosféry, aby trením spomalila svoj pohyb.

Za najväčší úspech misie sa považuje nájdenie dôkazu o prítomnosti veľkého množstva zamrznutej vody predovšetkým v oblasti južného pólu Marsu. Vedci sa predtým domnievali, že južný pól je tvorený iba takzvaným suchým ľadom. Teraz je už jasné, že sú tam obrovské zásoby ľadovej vody, ktorá je sčasti ukrytá pod vrstvami suchého ľadu.

Misia Mars Odyssey je dodnes hodnotená veľmi vysoko. Všetky prieskumy stihla uskutočniť podľa plánu do roku 2004. Odvtedy napriek niekoľkým menším poškodeniam Američania už štyrikrát predĺžili jej životnosť, naposledy do septembra 2012. Za ten čas poslala na Zem množstvo údajov o planéte.

Je pravdepodobné, že misiu opäť predĺžia. V takom prípade sa sonda, ktorá dostala meno podľa slávneho sci-fi filmu 2001: Vesmírna odysea amerického režiséra Stanleyho Kubricka, stane dôležitá pre misiu Curiosity. Tomuto laboratórnemu vozidlu, ktoré na povrchu Marsu pristálo pred mesiacom, by mala slúžiť ako vysielacia stanica pre spojenie so Zemou.