Predseda Konventu o budúcnosti Európskej únie Valéry Giscard d´Estaing rozhodne odmieta členstvo Turecka v Európskej únii. "Znamenalo by to koniec Európskej únie," povedal pre nemecký denník Handelsblatt. Navrhol však, aby únia Turecku ponúkla privilegované vzťahy. "Turecko nie je európskou krajinou. Je to však krajina, ktorá je Európe blízka," odôvodnil bývalý francúzsky prezident svoj odmietavý postoj a dodal, že únia sa nesmie rozširovať za hranice Európy. "Hlavné mesto Turecka neleží v Európe a 95 percent obyvateľov krajiny žije mimo nášho kontinentu," povedal. Z tohto dôvodu Giscard neočakáva od decembrového stretnutia šéfov štátov a vlád EÚ v Kodani vyslanie jasného signálu smerom k skorému začatiu prístupových rokovaní. Zástancov členstva Turecka v únii nazval "protivníkmi únie".
Veľmi negatívne vyjadrenia predsedu Konventu o kandidatúre Turecka na vstup do únie vyvolali v Turecku búrlivé reakcie. Víťaz volieb Recep Erdogan pripomenul, že jeho krajina je členom Európskej rady a NATO. Erdogan po volebnom víťazstve vyzval úniu, aby na vrcholnom stretnutí v Kodani oznámila konkrétny dátum začatia prístupových rozhovorov.
Veľvyslanec Turecka v Bruseli Oguz Demiralp napísal Valérymu Giscardovi d´Estaing list, v ktorom, okrem iného, uviedol: "Turecko patrí do Európy už od 10. storočia. Turecká republika, ktorú založil veľký reformátor Attatürk, sa prihlásila k moderným a pokrokovým hodnotám Európy. Proces prijímania Turecka do EÚ sa má uskutočňovať z tohto pohľadu."
Zástupca Turecka v konvente Mesut Jilmaz dokonca požadoval odstúpenie Giscarda z funkcie. Ani predstavitelia tureckého parlamentu neskrývali hnev. Predsedu Konventu o budúcnosti EÚ prirovnali k moslimským fundamentalistom, keď konštatovali: "Je to kresťanský fundamentalizmus. Myslí si, že EÚ je kresťanský klub." Ďalší členovia tureckého parlamentu zdôraznili, že Giscard d´Estaing svojím vyjadrením o Turecku "otvoril novú krízu" v Európskej únii. "Budúca európska kríza sa volá Giscard. Je reminiscenciou na stredovekú scholastiku," odcitoval denník Le Monde vyjadrenia tureckých poslancov.
Európska komisia a francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin sa od týchto výrokov dištancovali. Predstaviteľ kancelárie komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena konštatoval, že štatút kandidátskej krajiny Turecka sa vôbec nespochybnil, najmä nie "osobným vyhlásením" bývalého francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda d´Estaing. Nemecká vláda predbežne nepovažuje za potrebné prijímať stanovisko k tomuto výroku. Diplomati EÚ poznamenali, že Giscard si svojimi výrokmi zbytočne sťažil pozíciu prezidenta konventu. Nemecký kancelár Gerhard Schröder a grécky premiér Costas Simitis sa vyslovili za dlhodobú integráciu Turecka do únie, ak táto krajina uskutoční požadované politické reformy.
So súhlasom sa Giscardov názor stretol medzi nemeckými konzervatívcami. Predseda hesenskej vlády Roland Koch sa rozhodne vyslovil proti vstupu Turecka do Európskej únie. Jeden z nemeckých poslancov Európskeho parlamentu za CDU Elmar Brok sa domnieva, že Giscardova analýza je vo svojom dôsledku správna.
Giscard kritizoval aktuálnu debatu o pritiahnutí Turecka k únii. Podľa neho sa nemá diskutovať o deficite demokracie v tejto krajine, ale zásadná otázka musí znieť tak, či EÚ sa vôbec môže rozširovať za hranice Európy.
Podľa Giscarda musí EÚ najskôr stráviť nadchádzajúce rozšírenie o dvanásť štátov. "Dnes ešte nevieme, či sa nám v nadchádzajúcich desiatich rokoch podarí úspešne zavŕšiť terajšie veľké rozšírenie únie," uviedol. Je podľa neho úplne otvorené, či sa podarí dosiahnuť hospodárske pozdvihnutie nových členov na úroveň doterajšej pätnástky. Giscard dáva prednosť tomu, aby Turecko udržiavalo s úniou "privilegované vzťahy". Jeho rámcový návrh európskej ústavy takéto riešenie už predvída.