Slovensko sa pripravuje na možné scenáre ukrajinsko-ruskej plynovej vojny. Medzi Kyjevom a Moskvou sa totiž vyostruje konflikt kvôli siedmim miliardám dolárov, ktoré ruský plynárenský Gazprom naúčtoval našim východným susedom za vlaňajšie neodobraté dodávky.
Ukrajina stihla najnovšie Rusku odkázať, že vystavený účet v žiadnom prípade nezaplatí. Experti sa preto obávajú, že by konflikt mohol vyústiť do krízy podobnej tej z roku 2009, keď ruský Gazprom stopol dodávky do Európy. Najviac to pocítili práve Slováci, ktorí sa bez nových zásob museli zaobísť vyše dvoch týždňov.
Boj o plyn
Slovensko má pritom momentálne zásoby plynu len na niekoľko týždňov. Monopolným dodávateľom plynu na naše územie je navyše práve Rusko. Sme preto od neho závislí.
Situáciu by mohli vyriešiť dohody zo Západom.
Prevádzkovateľ prepravy plynu na území Slovenska – spoločnosť Eustream – má už uzavretú dohodu s Maďarskom, s ktorým plánuje projekt vzájomného prepojenia medzi oboma krajinami. To by však malo začať fungovať až od roku 2015. „Eustream vykonal potrebné opatrenia na zabezpečenie neobmedzenej prepravy plynu cez celé územie Slovenska aj pri opakovaní plynovej krízy. V prípade potreby spoločnosť dokáže spustiť spätný chod z Česka a Rakúska,“ povedal pre HN hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.
Momentálne sa tiež realizuje štúdia budúceho prepojenia s Poľskom, uvádzajú pre HN zdroje zo Slovenského plynárenského priemyslu. Priznali, že Brusel vyvíja na Slovensko tlak, aby sa zbavilo závislosti od ruského plynu a hľadalo iné riešenia. „Rusko je náš monopolný dodávateľ, ktorý drží Ukrajinu, a teda aj nás, v šachu. Aby sa neopakovala situácia z roku 2009, naša krajina musí nutne hľadať dohody s ďalšími krajinami, odkiaľ by čerpala toto nerastné bohatstvo. Smutné je, že pokiaľ sa niečo podobné nestane, tak s tým Slovensko nič nerobí,“ povedal pre HN komoditný analytik zo spoločnosti Trim Broker Tomáš Plavec.
Problémové Rusko
Pre Ukrajinu pritom prichádza astronomický účet za plyn z Ruska nevhod, pretože sa Kyjev snaží rozbehnúť rozhovory s Medzinárodným menovým fondom o pôžičke 15 miliárd dolárov. Tie ukrajinská ekonomika súrne potrebuje, aby dokázala splácať zahraničný dlh. Experti tvrdia, že nečakaná platba za plyn donúti Ukrajincov neodmietať úsporné opatrenia, ktoré od ukrajinskej vlády požaduje medzinárodný fond.
Režim prezidenta Viktora Janukovyča v zložitej situácii pripravuje takzvanú bridlicovú revolúciu. Minulý piatok na svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose podpísal s anglicko-holandskou spoločnosťou Shell dohodu o ťažbe bridlicového plynu v Donecku a Charkove na východe Ukrajiny.
Ložiská by mali vystačiť na 50 rokov a podľa plánov Janukovyča by pokryli až dve tretiny ročnej spotreby plynu v krajine. Pre dlhoročné ukrajinsko-ruské spory sa už zbavilo závislosti od Gazpromu aj Česko, ktoré nedávno otvorilo plynovod Gazela. Ide o súčasť rusko-nemeckého projektu Nord Stream, ktorý obchádza problémovú Ukrajinu zo severu.