Ak niekedy kandidát demokratov o prezidentský post John Kerry splní sľub a pricestuje -- ako americký prezident -- pozrieť sa do Horného Benešova, kde žili jeho predkovia, má sa pripraviť na ošarpané pohraničné mesto, ktoré sužuje nezamestnanosť a izolácia. Tak ho totiž vykresľuje americká tlač, ktorá venovala objavenému židovskému pôvodu Kerryho pradedka z otcovej strany pomerne veľkú pozornosť. Keby sa totiž Kerry stal prezidentom a porazil terajšieho šéfa Bieleho domu Georgea W. Busha, bol by pravdepodobne prvou hlavou štátu v americkej histórii so známymi židovskými koreňmi, napísal New York Press. To je tiež dôvod, prečo sa americké médiá o Kerryho korene zaujímajú a k tomu pribaľujú aj Horný Benešov, ktorý je, ako napísal New York Press, "úprimne povedané, zapadnutou dierou na severnej Morave na poľsko-českej hranici".
Väčšina amerických médií uvádza, že Horní Benešov, alebo Bennisch, ako sa nazýval v medzivojnovom Československu, bol do konca druhej svetovej vojny obývaný prevažne Nemcami a hŕstkou Židov, medzi nimi aj Fritzom Kohnom, Kerryho pradedom. Počas vojny nacisti židovské obyvateľstvo vyhubili a Česi po vojne zase deportovali Nemcov. Keby Kohn vojnu prežil, pravdepodobne by sa ho deportácia ako nemecky hovoriaceho Žida týkala tiež, napísala tlač. S istou zdržanlivosťou a skôr tajne očakávajú obyvatelia mestečka, že Kerryho víťazstvo prinesie mestu investície, prílev turistov a azda oživenie. Ale rovnaké nároky si môže robiť Viedeň, odkiaľ Kerryho pradedo a jeho brat Otto žili a tiež Maďarsko, odkiaľ pochádzala Kerryho židovská prababička Ida Loweová, vysvetlila pozíciu Horného Benešova americká tlač.