Afganistan je stále nestabilná a rozdelená krajina. Prezident Hamíd Karzaj vládne iba oblasti okolo hlavného mesta Kábulu, zatiaľ čo v etnicky rôznorodých provinciách panujú kmeňoví vodcovia, vojenskí velitelia a tiež zvrhnuté hnutie Taliban. Prípadné víťazstvo favorizovaného Karzaja, ktorý je zástancom centralizácie krajiny, v sobotňajších prezidentských voľbách rozhodne o stabilizácii Afganistanu a jeho prechodu k demokracii. Vôbec prvé priame voľby v Afganistane, prezidentské a parlamentné, sa mali konať tento rok v júni. Pre napätú bezpečnostnú situáciu a problémy s registráciou voličov však boli presunuté na október a parlamentné voľby až na apríl budúceho roka.
Od pádu Talibanu, ktorý bol zvrhnutý americkou vojenskou intervenciou na sklonku roku 2001, viedli Afganistan dve dočasné vlády, obidvom predsedal súčasný prezident Karzaj. Medzi hlavné úspechy vlády tohto umierneného a prozápadného politika patrí obnova školstva a zdravotníctva, návrat utečencov, schválenie ústavy alebo úspešná registrácia voličov, obzvlášť žien. Stále však nekontroluje vzdialenejšie provincie; okrem iného pre neustávajúce teroristické útoky Talibanu je krajina stále značne nestabilná.
Hlavným problémom súčasného Afganistanu zostáva bezpečnosť. Za uplynulý rok zahynulo pri rôznych útokoch takmer tisíc osôb. Okrem útokov Talibanu sťažujú bezpečnostnú situáciu odbojní kmeňoví a vojenskí vodcovia, ktorí ovládajú rozsiahle časti Afganistanu a nad ktorými nemá centrálna vláda kontrolu. Časť útokov sa pričíta aj teroristickej sieti Al-Kajdá, ktorá mala v krajine svoje základne. Členovia Talibanu a Al-Kajdy pod hrozbou útokov vyzývajú Afgancov, aby sa na hlasovaní nezúčastnili.
Kmeňová a etnická príslušnosť rovnako ako rozdelenie moci v oblastiach zohrajú vo voľbách významnou rolu. Polovicu obyvateľstva Afganistanu tvoria Paštúni. Zatiaľ čo na severe prevažujú Uzbeci a Tadžici (tvoria tretinu obyvateľstva), na juhu a juhovýchode pôsobia silné pozostatky Talibanu. Ďalšími pomerne nezávislými regiónmi sú provincie Herát alebo centrálna oblasť osídlená hlavne šíitskými Hazármi (8,5 percenta obyvateľstva). V etnicky pestrej oblasti Kábulu žijú príslušníci všetkých menšín.
Regionálni vodcovia síce spolupracujú s americkou armádou na protiteroristickej operácii Trvalá sloboda, nepodarilo sa však dosiaľ odzbrojiť ich milície. Preto panujú obavy, že ich moc bude naďalej vzrastať. Zhruba 18 000 amerických vojakov pátra práve v juhovýchodných oblastiach po príslušníkoch Talibanu. Vyše 8 200 vojakov Medzinárodných síl pre podporu bezpečnosti (ISAF) chráni hlavné mesto Kábul a severné oblasti Afganistanu. Udržovať bezpečnosť pomáha tiež čerstvo vybudovaná Afganská národná armáda (asi 14 000 vojakov) a tridsaťtisícové policajné jednotky.
Z odhadovaného počtu 25 až 28 miliónov Afgancov sa ich na voľby zaregistrovalo 10,5 milióna, viac ako dve pätiny tvoria ženy. Hlavu štátu na päťročné funkčné obdobie budú voliť spomedzi osemnástich kandidátov, ak niektorý z adeptov ešte pred hlasovaním neodstúpi, aby podporil silnejšieho uchádzača. Aby bol prezident zvolený už v prvom kole, musí mu dať hlas viac než polovica voličov. V opačnom prípade rozhodne druhé kolo medzi dvoma najsilnejšími kandidátmi. Etnického Paštúna Karzaja by teoreticky mohli ohroziť Júnus Kanúní, Tadžik a bývalý minister školstva, uzbecký generál Rašid Dostúm či kandidát hazárskej menšiny Muhammad Mohakík. O ďalších kandidátoch, vrátane Masúdy Džalálovej -- jedinej ženy medzi uchádzačmi, sa nepredpokladá, že by mohli ohroziť postavenie týchto politikov.