„S rokom 2008 sa to nedá porovnávať. Entuziazmus vyprchal, zatiaľ tu nevidím žiadne podobné zaujatie,“ hovorí Daniel Pallazzolo, ktorý na Richmondskej univerzite prednáša politológiu, o vlažnom vzťahu mladých Američanov k tohtoročným prezidentským voľbám. Republikánsky zápas o kandidatúru včera pokračoval takzvaným superutorkom.

Hlasovalo sa v desiatich štátoch vrátane Virgínie. Chýbalo však napätie podobné štyri roky starému demokratickému súboju medzi Hillary Clintonovou a Barackom Obamom. Vtedy Američania volili medzi tým, či by mohol do Bieleho domu zasadnúť historicky prvý černošský prezident, alebo prvá žena. S tým sa republikánsky súboj štyroch bielych mužov nemôže rovnať.

Obama neelektrizuje
V roku 2008 boli v záhradkách pred domami voličov a pozdĺž ciest štátov, kde sa práve konali primárky, vyvesené volebné plagáty na podporu niektorého z demokratov. V Richmonde ste pred včerajšími primárkami občas zazreli meno libertariána Rona Paula, ktorý má oddané obecenstvo, ale plagáty pre favorizovaného Mitta Romneyho takmer nikde. A aj bez znalosti včerajších výsledkov, ktoré dorazili až po uzávierke dnešných novín, bolo zrejmé, že republikánske preťahovanie bude ešte nejaký čas pokračovať. Lebo ani jeden z kandidátov zatiaľ nedokázal „uzavrieť dohodu“ s voličmi, ako americkí novinári nazývajú osobnú presvedčivosť a schopnosť politikov získať si dôveru ľudí.

Prieskumy naznačujú, že zdĺhavé republikánske primárky medzitým nahrávajú Barackovi Obamovi, ktorého popularita sa prvýkrát od mája minulého roka zdvihla na 50 percent. „Z vodcovskej osobnosti celého hnutia sa stal výkonný politik,“ vystihuje profesor Pallazzolo. Dodáva však, že pre mladých ľudí už nie je ani Obama tým elektrizujúcim kandidátom, ktorý ich pred štyrmi rokmi dokázal strhnúť svojou ponukou „Nádej“ a „Zmeny“.

Apatia mladých
V roku 2008 dali mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov v pomere dva ku jednej prednosť Obamovi pred Johnom McCainom. Vo Virgínii, kde pre Obamu hlasovalo 66 percent voličov, práve mladí ľudia prispeli k jeho dobrému výsledku. Obama bol vďaka nim od roku 1964 prvým demokratom, ktorý v tomto štáte vyhral. A okrem toho, že mu dali svoje hlasy, sa vtedy mladí ľudia tiež aktívne podieľali na Obamovej kampani.

„To všetko však bude veľmi ťažké zopakovať,“ upozorňuje profesor Pallazzolo. Časť mladých je z Obamu sklamaná, pretože podľa nich nesplnil svoje predvolebné sľuby. „Pred štyrmi rokmi som volil Obamu, pretože som veril, že rýchlo odídeme z Iraku i Afganistanu,“ priznal napríklad dvadsaťsedemročný Griffin Hahn, keď sa na začiatku januára zúčastnil na úvodných primárkach v Iowe. Tentoraz v nich už podporil republikána Rona Paula, práve pre jeho zásadný odpor proti americkému vojenskému angažovaniu v zámorí.

Apatia mladých
Niektorí mladí zo svojho nadšenia pre Obamu vytriezveli, keď po konci štúdia narazili na tvrdú realitu – na oslabenú ekonomiku, v ktorej sa ťažko uplatňuje na trhu. A iní jednoducho už len necítia potrebu sa znovu angažovať tak, ako ich k tomu inšpirovala výnimočná atmosféra roka 2008. „Ísť k voľbám, to bolo v roku 2008 cool,“ vystihuje vtedajšiu mimoriadnu situáciu profesor Pallazzolo. Vtedy predstavovali ľudia medzi 18 až 29 rokmi až 18 percent všetkých voličov, v kongresových voľbách v roku 2010 to bolo už len 12 percent. Pallazzolo tak odhaduje, že pre Obamovu kampaň bude ťažké pritiahnuť mladých, aby prišli k urnám opäť v takých počtoch ako pred štyrmi rokmi.
Mladučká pokladníčka na benzínovej pumpe v meste Marietta vo východnom Ohiu akoby tomu chcela dať za pravdu. „K primárkam nejdem, pretože republikánov nevolím. Možno tento rok nepôjdem voliť vôbec. Obama ma už nebaví,“ povedala cez víkend, dva dni pred včerajším „superutorkom“.
Daniel Anýž, spolupracovník Hospodářskych novín