Hoci k dohode o texte európskej ústavy je potrebné prerokovať ešte mnoho sporných bodov, nálada počas pondelkových rokovaní ministrov zahraničných vecí bola lepšia v porovnaní s decembrom. Išlo pritom o jedno z posledných stretnutí šéfov diplomacie, ktorí majú pripraviť pôdu na zavŕšenie strastiplných diskusií o ústave. Írsky minister Brian Cowen potvrdil dobrú atmosféru a snahu krajín ukončiť prácu na ústave čo najskôr. "Veci už naberajú správne kontúry. Vstupujeme do poslednej fázy," povedal Cowen pre Financial Times. Pokiaľ však išlo o naznačenie ústupkov a kompromisných riešení, v problematických oblastiach bol skúpy na slovo. Neznervóznila ho ani výzva Francúzska, že už je čas, aby Íri položili formálny návrh na stôl. Dublin, poučený z prechádzajúcich neúspechov, je rozhodnutý počkať do posledného momentu (teda do júnového summitu). Napätie okolo ústavy tak zrejme bude panovať do poslednej chvíle.
Klauzula o Bohu
I keď otázka hlasovania v rade stále nie je vyriešená, do popredia sa tentoraz dostala iná téma. A to zmienky o kresťanských koreňoch alebo hodnotách v preambule. Sedem krajín, vrátane Slovenska, sa v záverečných diskusiách pustilo do boja za zmienku o Bohu v ústave. Taliansko vyzvalo úniu, aby sa prihlásila k "historickej pravde" a ku "kresťanským koreňom". V preambule, ako ju navrhol konvent, je odvolanie na "kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo Európy". Zmienka o kresťanstve alebo Bohu bola členmi konventu posúdená ako príliš kontroverzná, a to najmä zo strany sekulárneho Francúzska a protestantských severanov Švédska či Dánska. Avšak Taliansko, Poľsko, Malta, Litva, Portugalsko, Česko a Slovensko trvajú na tom, že chcú viac. "Táto otázka zostáva prioritou našich vlád, ako aj miliónov európskych obyvateľov," napísali v liste írskemu predsedníctvu. Španielsko, ktoré predtým takúto myšlienku podporovalo, zmenilo svoju politiku po víťazstve socialistov v marcových voľbách. "Španielsko je katolíckou krajinou, ale vláda je za sekulárnejšie riešenie v európskej ústave, a preto akceptujeme text konventu," vyhlásil španielsky minister zahraničia Miguel Angel Moratinos. "Myslíme si, že text (pôvodný) je rozumný a vyvážený," pridal sa francúzsky minister Michel Barnier s tým, že sa tým neupiera nikomu jeho viera. Podľa agentúry Reuters však prejavil snahu o dobrú vôľu, keď navrhol akúsi separátnu deklaráciu v ústave, ktorá by kresťanské hodnoty uznala. "Keď hovoríme o Bohu, je lepšie vyhnúť sa slovu nikdy," dodal Barnier.
Spor okolo rozpočtu
Kompromis sa údajne črtá v spore medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou na jednej strane a členskými krajinami, pokiaľ ide o schvaľovanie rozpočtu únie. Tieto dve strany sa totiž nezhodli v otázke, kto bude mať "posledné slovo". To si na úkor európskych inštitúcií (Európskeho parlamentu) nárokovali vlády členských krajín. Nepáčilo sa im, že poslanci europarlamentu by rozhodovali o finančných záležitostiach.
Podľa návrhu z pera írskeho predsedníctva, ktorý mal kolovať v bruselských kuloároch, by tak ako doteraz rozpočet navrhovala komisia. Ak sa Rada Európskej únie (teda členské krajiny) nebude vedieť s Európskym parlamentom dohodnúť, problémy sa budú riešiť v takzvanom zmierovacom konaní. Práve tam vidí írske predsedníctvo široký priestor na dohodu. Ak sa im to nepodarí do troch týždňov, Európska komisia vyjde s novým rozpočtovým návrhom. A to je významnou zmenou, keďže podľa posledného návrhu ústavy mali mať rozhodujúce, a teda posledné slovo, členské krajiny. Europoslanec Klaus Hänsch (z rozpočtového výboru) takýto návrh označil za "akceptovateľný". Parlament si tak podľa neho uchová túto dôležitú právomoc. Írsky minister Cowen bol v komentovaní tohto riešenia vyhýbavý. Podobne ako na otázky o možnom "miernom zvýšení" minimálneho počtu kresiel v Európskom parlamente. "Mohol by som vám poskytnúť dobrú príhodu, ale nebolo by to nateraz fér," vysvetlil Cowen pre EUobserver.