Má Pulitzerovu cenu za spravodajstvo z hladujúcej Afriky. Stále číta papierové noviny, no ich budúcnosť ružovo nevidí. Joshua Friedman prišiel na Slovensko, aby hovoril o revolučných zmenách, ktoré čakajú médiá.
Prežijú tlačené médiá najbližšie desaťročie?
Áno, ale v iných formách ako dnes. Aspoň vo vyspelom svete. Papierovým novinám sa bude ešte dlho dariť v krajinách, kde nie sú tak ľahko prístupné nové technológie, obrovský boom na trhu s tlačenými novinami zažíva napríklad India. Všetko primárne závisí od rozšírenia vysokorýchlostného internetu. Pokrok sa však zastaviť nedá, jednoducho, deje sa. Trend poklesu predaja printov v rozvinutých štátoch zastaviť nemožno.
Bude to znamenať pokles platov novinárov?
Áno, to je veľký problém. Jedna z vecí, ktorá sa v americkej žurnalistike začala vyskytovať, je tlak na výšku platov. Kedysi boli také, aby novinár mohol bez problémov s rodinou žiť na úrovni.
Novinárčina sa za posledné roky zásadne zmenila. Máme internet, sociálne médiá, lepšie technológie a získavanie informácií je ľahšie. Sú podľa vás médiá kvalitnejšie?
Ťažko to možno zovšeobecniť. Ak sú ľudia, ktorí to robia, šikovní, áno. Záleží na tom, ako všetky tie novinky využijete.
Novým fenoménom je amatérska žurnalistika – blogy, amatérske videá a fotografie. Ako novinári amatéri ovplyvnili mediálny trh?
Mne sa páči, že takéto veci existujú. Problémom však je to, že neexistuje systém, ktorý by dohliadal na kvalitu takýchto výstupov. Ak na blog napíšte niečo nezmyselné, nemá to kto zeditovať. Treba vymyslieť systém na kontrolu kvality.
Na Slovensku sú novinári zvyčajne mladí, platí to aj o televíznych tvárach. Keď si zapnem CNN, vidím však zrelých a skúsených ľudí – moderátorov často po 60-ke...
CNN začalo vysielať v 80. rokoch. A tí ľudia, čo začínali ako mladí, sú tam dodnes. U vás to môže byť spôsobené tým, že sa nie tak dávno zmenil spoločenský systém. Tí, ktorí boli novinármi pred rokom 1989, sa nedokázali adaptovať.
Vy čítate papierové noviny?
Čítam, som už predsa starý chlap (smiech). Viete, mám veľmi rád technologické novinky, ale nerád čítam dlhé texty na akejkoľvek obrazovke. Radšej si to vytlačím. Napríklad moja dcéra však už jednoznačne preferuje tablet.
Je vám teda blízky ranný rituál s kávou a novinami na stole?
Áno. Žijem v New Yorku, takže čítam New York Times, ale okrem toho aj Wall Street Journal či Washington Post. Ale aj Google News na internete, blogy... a veľa časopisov.
Používate sociálne siete?
Mám profil na Facebooku, ale najradšej mám e-mail. Na Twitteri nie som.
Pulitzera ste získali za reportáže o hladomore v Afrike. Koľko vám vtedy trvalo zbieranie informácií na mieste a koľko článkov ste napísali?
Pracoval som na tom približne pol roka. Koľko som z toho napísal, to si už nepamätám. Noviny, pre ktoré som pracoval, ma však do ničoho netlačili. Mal som dostatok času na investigatívu a dôkladné spracovanie.
Aký je váš názor na autorizáciu? Rozhovor ako tento by si mnoho slovenských respondentov žiadalo vidieť ešte predtým, než ho budeme publikovať...
To skutočne robia? Je to smiešne. Nikdy by som to nerobil. V Amerike si na to možno trúfnu najväčšie filmové hviezdy. Na Slovensku prednášal na pozvanie Tatra banky a Petit Academy Foundation.
Kto je Joshua Friedman
Joshua Friedman je držiteľ Pulitzerovej ceny za Medzinárodné spravodajstvo za rok 1985 a je riaditeľom prestížnej Ceny Marie Cabot na Katedre žurnalistiky Columbia University v New Yorku. Má 32-ročné skúsenosti s prácou v tlačených médiách. Na Slovensku prednášal na pozvanie Tatra banky a Petit Academy Foundation.