Predstavili zaujímavý výpočet – cicavec sa podľa nich z veľkosti myši vyvinie na slonie rozmery za 24 miliónov generácií. Výskum Monashskej univerzity sa zameral na cicavce a ich zmenšenie či zväčšenie v období praveku po vyhynutie dinosaurov. Tím 20 biológov a paleontológov zistil, že k poklesu veľkosti dochádza oveľa rýchlejšie, než k rastu. Úbytok prebieha len po 100-tisíc generácií, čo následne vedie k zakrpateniu druhov.
Vedúceho výskumných prác Alistaira Evansa veľmi prekvapilo, že zmenšovanie telesnej veľkosti prebiehalo viac ako desaťkrát rýchlejšie než nárast. To vysvetľuje, prečo žilo veľa miniatúrnych zvierat, ako napríklad trpasličí mamut, trpasličí hroch, ale aj „hobití“ hominidi – teda predchodcovia človeka, na ostrovoch. „Keď sa druh zmenší, potrebuje aj menej jedla a môže sa rýchlejšie množiť, čo predstavuje na malých ostrovoch výhodu,“ povedal doktor Evans.
Výskum tiež pomáha pochopiť podmienky, pri ktorých sa niektoré cicavce rozvíjajú a, naopak, druhým sa pri nich spomaľuje tempo rastu a potenciálne prispievajú k ich zániku. Podľa Evansa bola štúdia unikátna aj v tom, že väčšina predchádzajúcich prác sa zamerala na mikroevolúcie, teda na malé zmeny vnútri druhu. „My sme sa, naopak, zamerali na veľké zmeny v telesnej veľkosti. Menej dramatická zmena, ako je postup od králika po veľkosť slona, trvá desať miliónov generácií,“ dodal vedúci výskumu.
Pri štúdiu sa vedci zamerali na 28 rôznych skupín cicavcov vrátane slonov, primátov a veľrýb, z rôznych kontinentov a oceánov za posledných 70 miliónov rokov. Veľkosť zmeny bola sledovaná v priebehu generácií, pretože pri sledovaní po rokoch by vedci mohli skresliť porovnanie druhov s rôznou dĺžkou života.

Výskum tiež ukázal, že rast veľkosti veľrýb bol dvojnásobne rýchlejší ako v prípade suchozemských cicavcov. Podľa vedcov je to pravdepodobne preto, že je ľahšie byť veľký vo vode, pretože tekutina nadnáša a podporuje hmotnosť.