Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.10.2011, 14:41

"Arabská jar" zmietla tri hlavy štátov

Vlna protivládnych protestov v arabskom svete, takzvaná arabská jar, sa začala šíriť vlani v decembri z Tuniska.

Toto domino zasiahlo rôznou intenzitou cez 15 krajín a vyžiadalo si vyše 30-tisíc obetí. Doteraz arabská jar vyvolala obmenu niekoľkých vlád a zmietla tri hlavy štátov - tuniského a egyptského prezidenta Zina Abidine bin Aliho a Husního Mubaraka a líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího.

Dnes libyjskí povstalci dobyli mesto Syrta, poslednú baštu Kaddáfího síl, a zajali samotného Kaddáfího, ktorý pritom podľa všetkého zomrel na následky zranení.

Zvrhnutie excentrického plukovníka Kaddáfího, ktorý bol najdlhšie vládnucim vodcom krajiny na svete okrem monarchií (Líbyi vládol železnou rukou 42 rokov), bolo ale iné ako v Tunisku a Egypte. Kým bin Alí a Mubarak boli zvrhnutí ľudovými protestami počas niekoľkých týždňov, Kaddáfího zvrhli ozbrojení povstalci s pomocou NATO po viac ako ôsmich mesiacoch krvavých bojov.



Zhrnutie vývoja vo vybraných arabských krajinách:

Tunisko:
Tu začala arabská jar 17. decembra 2010, kedy sa kvôli zlým životným podmienkam upálil mladík Muhammad Buazízí. Potom sa v krajine rozšírili demonštrácie proti vysokej nezamestnanosti a nedostatku pracovných miest pre absolventov, ktoré spôsobili tento rok 14. januára odstúpenie autoritárskeho prezidenta Zina Abidine bin Alího, ktorý bol na čele krajiny od novembra 1987.

V krajine bolo zabitých vyše 220 ľudí. Dočasným prezidentom sa stal predseda Snemovne reprezentantov Fuád Mbazaa, parlamentné voľby sa konajú túto nedeľu. Zvrhnutý prezident bin Alí, ktorý odišiel do Saudskej Arábie, bol už trikrát v neprítomnosti odsúdený k celkom 66 rokom väzenia.



Egypt:
Protesty proti režimu prezidenta Mubaraka začali 25. januára a najmä na káhirské námestie Tahrír priviedli státisíce ľudí. Mubarak odstúpil po takmer tridsaťročnej vláde 11. februára, pri protestoch zomrelo cez 850 ľudí.

Moc v krajine prevzala Najvyššia rada ozbrojených síl na čele s ministrom obrany Muhammadom Husajnom Tantávím, ktorá pozastavila platnosť ústavy a rozpustila parlament.

Marcové referendum schválilo zmeny ústavy, ktoré napríklad obmedzili prezidentský mandát na dve štvorročné obdobia, parlamentné i prezidentské voľby by sa mali konať do konca roka. Súd s Mubarakom a jeho dvoma synmi začal v auguste.



Líbya:
Väčšie demonštrácie proti režimu Muammara Kaddáfího, ktorý bol pri moci od septembra 1969, začali 15. februára na východe krajiny. Povstalci v Benghází 27. februára vytvorili opozičnú Prechodnú národnú radu, protesty sa postupne premenili v ozbrojený boj medzi Kaddáfího jednotkami a povstalcami. OSN, EÚ aj USA schválili proti Líbyi sankcie a 17. marca Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu k ochrane civilistov v Líbyi vrátane vytvorenia bezletovej zóny.

Útokom francúzskeho lietadla začala 19. marca vojenská operácia západných štátov na zabezpečenie bezletovej zóny, ktorej 31. marca začalo veliť NATO. Povstalci obsadili 22. augusta väčšinu hlavného mesta Tripolisu, dnes dobyli mesto Syrta, v bojoch doteraz zahynulo cez 25-tisíc ľudí.



Ostatné:
Z ostatných arabských krajín zahynulo pri protivládnych protestoch najviac ľudí v Sýrii (cez tritisíc). Tu začali demonštrácie namierené proti vláde prezidenta Assada, ktorý je pri moci od roku 2000, v polovici marca. Nepokoje sa rozšírili po celej krajine, k ich upokojeniu nestačilo ani vymenovanie novej vlády, ani zrušenie výnimočného stavu, ktorý platil v krajine od roku 1963. Assad potom nasadil proti demonštrantom armádu.

Cez 1400 mŕtvych si vyžiadali nepokoje v Jemene, ktoré začali koncom januára. Demonštrácie volali po odchode prezidenta Alího Abdalláha Saliha, ktorý je pri moci od roku 1978. Prezident potom oznámil, že nebude kandidovať vo voľbách v roku 2013, protesty ale pokračovali. Sálih potom vyhlásil výnimočný stav a opakovane odmietol podpísať dohody o odovzdaní moci. Sálih bol zranený pri útoku 3. júna a potom operovaný v Saudskej Arábii. V čele štátu ho dočasne vystriedal viceprezident Abdar Rabbi Mansúr Hadí.

Väčšie protivládne demonštrácie sa vo februári a marci konali napríklad aj v Bahrajne, Alžírsku, Jordánsku, Ománe či Maroku.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.